Motýle vo vlasoch a nie len tam

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

5am thoughts

Za posledné dva týždne vstupuje do môjho života toľko podnetov a impulzov, že sa cítim ako uprostred akejsi vzťahovej víchrice. Neviem sa o nič zachytiť, vymaniť sa. A ona sa nechystá pominúť. Prišla som do štádia kedy som sa rozhodla pustiť. Nechávam život nech sa s ňou popasuje sám. Nech vyhodí z jej stredu to, čo potrebuje a čo chce, nech vmetie do seba. Stávam sa už iba pozorovateľom.

Ostávam mnou. Sama. No sama sebou. Zameriavam sa na moje mikro-ciele a snažím sa z nich vytvoriť mikro-výhry. Niečo ide ťažšie, niečo automaticky. Každopádne nevenujem energiu tam, kde je ľahko rozptýliteľná.

Je 5.30 ráno a ja sedím na zemi po joge a uvažujem nad tým, ako si my ľudia zbytočne komplikujeme život. Tak veľmi sa sústredime na budúce ciele, že zabúdame žiť v prítomnom okamihu. Zabúdame na hodnotu jediného dňa.

Predsa prežívaním každého jedného dňa utvárame práve ten The Život, t.z., je potrebné aby sme sa s absolútnou zanietenosťou sústredili na vytvorenie skvelých dní – nakoniec sa z nich stane úžasný život.

John Keates raz povedal:

„Takmer si prajem aby sme boli motýle a žili len tri letné dni – tri také dni s tebou by som zaplnil väčším šťastím, aké sa dá zažiť za 50 bežných rokov.“

Je to tak ľudkovia, je to tak... keby máme len tri dni života, prežijeme ich úžasne lebo vieme, že viac času nezostáva. Preto sa nespoliehajme, že nám ostáva ešte 50 rokov, lebo to tak naozaj nemusí byť. Viac než isté je, že našim blízkym toľko určite nezostáva. Netvrdím, že teraz treba začať "hysačiť", skôr si len uvedomujme hodnotu času. Aký je vzácny. Zrazu vám malichernosti ako darčeky pod stromček, k sviatkom, ktoré tak nekompromisne očakávate od svojich partnerov, rodičov, blízkych prídu banálne. Zoberte si, že keď sa človek rozhodne s vami stráviť víkend alebo čas po práci v tomto neskutočne busy živote, je to najviac, čo vám môže dať... Nie som zbytočne skromná. Samozrejme, že ma poteší keď ma niekto nezištne obdaruje, ale neočakávam to, nemám vsugerované, že je to automatika. Dokonca neskutočne rada obdaruvávam ľudí, na ktorých mi záleží. Je to jeden z mojich prejavov lásky, čo sa však nevylučuje.

Ako sa vraví, diamanty sú síce nesmrteľné, no ľudský život na tejto planéte nie. Aj keď sú dobrou investíciou, čas nejde vrátiť, predať ani kúpiť. Iba sa nad tým zamyslite a dnes zavolajte mame, či babke. A najmä sa nenechajte zlákať povrchnosťami, ktoré iba dusia ľudskú dušu a odlučujú od všetkého, čo je v nás najlepšie.

Musím to opakovať. Cítim, že samej mi to niekedy uniká.

Čítam veľmi fajn knihu, ktorá ma spočiatku neohromila, ale čím ďalej sa dostávam do jej jadra, tým viac ma baví. Nie je to eso ako Awareness od Anthony de Mella, ale volá sa 5am Club - Klub Ranostajov od Robina Sharmu. Presne niečo pre mňa. Cez leto som vstávala ako hodinky o 5am. Teraz je to ťažie, ale nekompromisne o tej piatej vstanem. Neexistuje pre mňa iná možnosť. Ako píše autor, ak chcete vytvárať históriu, pravidelnosť je nutnosťou. Keď spravíme nepatrné zmeny a zlepšenia počas každých 24 hodín, z dní sa stanú týždne, z týždňov mesiace a z mesiacov roky. Vám sa môže zdať, že sú to malé kúsky, ktoré k vášmu cieľu nijak neprispejú, avšak opak je pravdou. Každý jeden deň vám prinesie neuveriteľné výsledky. Keď zlepšite čokoľvek vo svojom dni - rannú rutinu, myšlienkové návyky, obchodné schopnosti, či osobné vzťahy len o jedno percento, návratnosť bude niekoľko desiatok-krát väčšia.

Vytvárajte si preto návyky, majte disciplínu, ráno v tichu sa zmierte so životom, usmejte sa na seba, naplánujte si deň, buďte užitoční ľuďom, čítajte, počúvajte hudbu, choďte do prírody, pracujte a nezabúdajte na odpočinok. Nezameriavajte sa na ďalekú budúcnosť, ale vytvárajte si malé ciele, ktoré vás dostanú do tak krásnej prítomnosti, že vám nakoniec vytvoria prekrásny život.

A najmä moji milí pamätajte, minulosť je obdobie, z ktorého sa treba poučiť, nie domov, v ktorom máte žiť.

 Vaša, stále učiaca sa L.


2021 | stály odkaz

Komentáre

  1. And the desert begins to flower.
    Všetko v pravý čas do seba zaklapne.

    Dovolil som si použiť Vaše vlastné slová...

    Už som to raz spomenul, vždy, keď sa to vo Vašom vnútri „melie,“ píšete top príspevky...

    Neskutočným spôsobom ma motivujete a posúvate dopredu. Ďakujem za to, že ste!


    “Every man has two lives, and the second starts when he realizes he has just one”
    publikované: 30.08.2021 19:41:06 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. A usmej sa na seba.
    Tak, v posledných pár dňoch dostalo to moje nadšenie a odhodlanie niekoľko poriadnych kopancov. Napríklad dnes som teda vyzeral ako pekný blbec... Au! Ale, na to si hneď sám sebe musím položiť otázku: Len dnes???!!

    Naozaj len dnes??

    Sebareflexia je úžasná vec, len keby tak nebolela...

    Ale už viem, že nech dostanem koľkokoľvek faciek od života, tak zostanem stáť. Ak by som aj spadol na zem, tak sa opätovne postavím... Koniec koncov, to nie sú facky od života, ale odo mňa... Sú to dôsledky mojej zlej komunikácie, zlých vzťahov, zlých rozhodnutí, ...

    Ja viem... Len pozoruj!! Len pozoruj... snažím sa...

    Trápi ma iné. Mam taký pocit, také vnútorné pnutie, že mi niečo uniká. Že som zasa niečo nepochopil. Že zasa nevidím realitu, aj keď na mňa doslova kričí...

    Píšete, že je dobré sa „vypísať,“ tak to skúšam, ale pravdu povediac... No uvidím...

    Mám jednoducho deň blbec, teda vlastne minimálne desať dní „blbcov...“

    Len pozoruj...
    A usmej sa na seba.
    publikované: 27.09.2021 17:40:04 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Aj také dni sú MUST
    Veď ako inak by sme sa učili? Nič čo stojí za to nie je na začiatku ľahké. Nič. A ak to ľahké je, tak to zas nie je až také významné a rýchlo na to zabudnete. Berte aj takéto dni ako dar. Veď nebudú večne. O to viac sa budete tešiť keď pominú a prídu tie (s)pokojné :-)

    Využite ten čas "blbec" na niečo, čo prospeje iným. Tiež cvičte. Čítajte. Buďte v súlade s prírodou. A počúvajte hudbu alebo nejaké zaujímavé audioknihy. Bude vám onedlho zase "hej" :-)
    publikované: 28.09.2021 14:41:56 | autor: Lenulil (e-mail, web, autorizovaný)
  4. Sto svetelných rokov.
    Vedel som, že to pochopíte. Na „drzovku“ som si vypýtal pozornosť. A dostal som ju. Viem, že to nie je úplne v poriadku. Mohla ste ma právom! sfúknuť, namiesto toho ste ma podporila... Ste predo mnou minimálne o sto svetelných rokov. Je to pre mňa hodne, hodne bolestivé konštatovanie, ale je to jednoducho tak.

    Ďakujem, to povzbudenie som naozaj potreboval. Je práve 8:49PM, moje batérie sú plné... Ak ste práve teraz pocítila prudký úbytok energie, tak viete odkiaľ vietor fúka... Už ani neviem po koľký krát...

    Insight & Understanding… Tohoto sa snažím držať. V týchto dňoch však čím viac toho „vidím,“ tak tým menej toho chápem... Viem, že to chce čas...

    Ani netušíte, čo všetko ste spustila. Zmenila ste ma a stále ma meníte. Už teraz viem určite, že sa nikdy nevrátim do starých koľají. Keď sa pozriem len na tú úroveň komunikácie... Už by som nešiel do takého vzťahu ako v minulosti. Zároveň si však uvedomujem, že nemôžem chcieť niečo, čo sám neviem dať. Teda aspoň zatiaľ...

    Čítam, ale momentálne len našu knihu. Aby sa mi s ňou lepšie pracovalo, tak som si ju prepísal do wordu. Má 51.700 slov, nie je to veľa na to, ako veľa je možné z nej získať...

    Mám otázku. A opätovne, ak neodpoviete pochopím... Ten „fešák,“ ktorého spomínate v najnovšom článku, po tom, ako ste na neho „udrela.“ Vycúval?
    publikované: 28.09.2021 23:21:29 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. When you change, everything changes.
    Keď to tak po sebe čítam, bol by som ale veľmi nerád, keby to vyznelo/vyzeralo, že sa nejakým spôsobom sťažujem, alebo vyhováram. Alebo nebodaj, že sa chystám hodiť „flintu do žita.“

    Deje sa jednoducho to, čo sa má diať a ak sa niečo deje, tak to má svoj zmysel a dôvod. Toto bola jedna z prvých vecí, ktorú som si všimol – a okamžite ma upútala - na Vašich článkoch. Toto – tento motív - sa tam opakuje veľa krát. Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som tento koncept bol schopný a hlavne ochotný prijať.

    Áno, so svetom je všetko v poriadku. Nikto a nič mi neubližuje. Rozhodne nie som žiadna obeť... Je moje vnútro „rozsekané na kašu?“ Hold, asi si to zaslúžim! A ak sa má niečo/niekto zmeniť, tak som to rozhodne ja. Keď sa zmením ja, zmení sa aj okolitý svet...

    Ľahko sa to píše, ale trvalo mi nejakých dvadsať mesiacov, kým som dospel do tohto bodu. A možno som sa začal ponáhľať, začal si myslieť, že už mi bude „hej.“ Alebo teda, nie „hej,“ ale aspoň trochu lepšie... Preto musela prísť realita a kopnúť ma do zadnej časti tela. Dobré ráno... Tu! a Teraz! Len pozoruj...

    You can be happy in your anxiety. Isn’t that crazy? You can be happy in your depression. But you can’t have the wrong notion of happiness. Did you think happiness was excitement or thrills? That’s what causes the depression. Didn’t anyone tell you that? You’re thrilled, all right, but you’re just preparing the way for your next depression. You’re thrilled but you pick up the anxiety behind that: How can I make it last? That’s not happiness, that’s addiction.

    Snažím sa držať nasledovného:

    Put this program into action, a thousand times: (a) identify the negative feelings in you; (b) understand that they are in you, not in the world, not in external reality; (c) do not see them as an essential part of “I”; these things come and go; (d) understand that when you change, everything changes.

    Insight and understanding... To pozorovanie je výborná vec. Naozaj teraz vidím hromadu skutočností, ktoré som pred tým vôbec neregistroval, nevnímal... A áno, súhlasím s tím, že to čo nevidím, tak to ma ovláda.

    Na druhej strane, to je len polovica celého procesu. Ešte je potrebné aj pochopenie. A tam mi to miestami hodne škrípe... Z toho momentálne pramení moje najväčšie napätie. Chápem danú situáciu správne? Je to naozaj tak, alebo si to len namýšľam? ...?? Vidím naozaj realitu, alebo to ku mne hovorí len moje staré veľké ego?

    Tak teraz som sa už trochu „vypísal.“ Viem, že sa snažíte nedávať energiu tam, kde sa ľahko rozptýli. Ak ste to napriek tomu aj tak dočítala až sem, tak opäť ďakujem za čas strávený so mnou. Verte mi, vážim si to!
    publikované: 03.10.2021 20:33:46 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. Stop trying
    Píšete super postrehy. Môžem len konštatovať, že vaše myšlienky z prvých komentárov a dnešné sú 100 a 1. Neobviňujete sa donekonečna. Netrestáte. Hľadáte odpovede. Posúvate sa.
    Niekedy si vravím, že by som rada počula váš príbeh, ale potom si poviem, že čo by zmenilo? Som rada, že ste tam, kde ste bez ohľadu, čo bolo príčinou tohto procesu sebapremeny. Hlavne, že začal! :-)

    Neviem, či som momentálne dokonalým príkladom chodiacej rovnováhy, lebo v mojom živote narážam stále na tie isté mantinely a
    isté situácie sa mi dejú stále dokola. Ony sa aj budú diať pokiaľ to nepochopím a nezmením.

    Obaja s tým pochopením musíme pracovať. Ako? Pozorovaním. To je jediná cesta k awareness, však? Ale to už viete.

    Anyway, fakt hádžete skvelé myšlienky. Kedykoľvek ich tu zanechajte. Pomáha mi tá hĺbka a krásnosť, že nie som na svete sama, kto sa túla v pocitoch a snaží sa ich pretaviť do slov. A najmä sa z nich neustále snaží vysomáriť aj keď... niekedy je cesta práve nesnažiť sa a všetko tzv. let it go...

    Inak... neskutočne mi pomáha príroda. Prišla som na chuť túram. A čím náročnejšia, tým väčší brainwash. Mentálne ma momentálne nič a nikto nevie viac zresetovať.

    Skúste.

    Prajem bdelý začiatok týždňa Jozef.

    Ďakujem Vám.

    L.
    publikované: 04.10.2021 04:48:23 | autor: Lenulil (e-mail, web, autorizovaný)
  7. Driving force.
    „Niekedy si vravím, že by som rada počula váš príbeh...“

    Na takéto niečo potrebujem ešte trochu času. Môj na novo sa vytvárajúci „inner space“ je ešte veľmi krehký...

    Ale nečakajte nejakú drámu, alebo tragédiu. Je dosť možné, že poviete: Banálny príbeh... História je plná hlúpych mužov, ktorí nevedeli rozoznať to, čo má hodnotu od toho, čo ju nemá.

    Keď sa na to tak teraz pozerám, tak krach bol neodvratný. Vlastne už od samého začiatku. Obaja sme robili „osudové“ chyby, aj keď pravda je taká, že deväť z desiatich ide na môj vrub.

    Časť z toho som si už odpustil, niektoré veci ale ešte „visia“ nevyriešené... a pravdepodobne ešte nejakú dobu tak aj ostanú...

    Takto nejako sa to snažím zjednodušiť – pozor, nie sa zbaviť zodpovednosti! – aby som sa s tým dokázal postupne vyrovnať...

    „...bez ohľadu, čo bolo príčinou tohto procesu sebapremeny...“

    Vy ste tá “driving force,” ktorá ma motivuje a poháňa dopredu. Už sa to nebojím priznať...

    „A najmä sa z nich neustále snaží vysomáriť aj keď... niekedy je cesta práve nesnažiť sa a všetko tzv. let it go...“

    Áno, ale to je veľké umenie vedieť správne odhadnúť, kedy sa toho „nechytať...“

    Dobrú noc!
    publikované: 04.10.2021 21:31:24 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. Everything that you need will find you.
    Toto - tento nadpis - som dnes ráno videl a celý deň mi to chodilo po rozume. Aj teraz, už možno aj hodinu na to hľadím. Viem, riskujem že si budete myslieť, že som „crazy,“ ale ja verím tomu, že to nebola náhoda, že ste ma úplne od samého začiatku priťahovala ako magnet.

    Ešte k tomu, čo som napísal včera. Skúsil som to popísať z nadhľadu. Ale to neznamená, že to nejako znevažujem, alebo zľahčujem. Alebo, že sa zbavujem zodpovednosti. Stále mám horko v ústach a ťažko na duši. Ale viem, že sa musím posunúť ďalej, že jedného dňa musím „podpísať a zaplatiť záverečný účet“ a ísť ďalej... Ešte som na to slabý, ešte potrebujem nejaký čas, ale ten deň sa blíži!
    publikované: 05.10.2021 21:19:59 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. When you change a life, your own life changes.
    S tou Wi-Fi ste opäť presná ako laserový nôž. Áno, cez tú Vašu som „stiahol“ terabajty dát. Uvedomoval som si to a aj som to tu niekoľko krát opakoval, že mám obavu, aby Vám tá energia, ktorú čerpám nechýbala. To ma samozrejme neospravedlňuje.

    Dúfam aspoň, že je jasné, že akákoľvek nepohoda, ktorú som spôsobil, ma mrzí, a úprimne! a zo srdca! sa za ňu ospravedlňujem.

    Našla ste ma ležiaceho na zemi s rozbitou hubou. A pravdu povediac, mne sa moc na nohy nechcelo, alebo som už nevládal, alebo som nevedel ako... neviem, to už je dnes jedno. Vy ste ma zdvihla z tej zeme a poriadne zatriasla so mnou: „Zobuď sa už konečne ty debil!“

    Je len na mne komu – a či vôbec niekomu – dám tú možnosť, tú moc urobiť ma šťastným alebo nešťastným. Už len za toto, že ste ma toto naučila, by som Vás mal na rukách nosiť.

    Ste výnimočná a máte talent a silu meniť osud. Viem, znie to pateticky, ale ten môj ste zmenila. Ako som sa začal viac pozerať, tak omnoho viac vidím – aj keď teda, stále málo rozumiem – a toto som si všimol, upútalo to dnes ráno moju pozornosť: “When you change a life, your own life changes.” Snáď to odo mňa nie je moc drzé... When you change a life, your own life changes…

    V bežnom ponímaní tejto „šibnutej“ spoločnosti ste „iná.“ Väčšina mužov Vás pravdepodobne „neprečíta“ správne. Nebudú mať ani „šajnu“ o čo beží. Potom je dosť možné, že to „skúšajú“ tí, ktorí na to nemajú a oni ani nevedia, že na to nemajú... A potom Vás pravdepodobne ešte aj „nálepkujú.“ A ak sa aj občas objaví niekto, kto na to má, tak ten potom možno o osebe pochybuje, alebo niečo podobné, neviem, ako by som to presnejšie vyjadril.
    publikované: 12.10.2021 20:58:32 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. Komentujeme nesúvisiaci článok :-D
    Milý Jozef,

    som si istá, že týmito energiou nabitými komentármi mi ju dostatočne vraciate :-) Sme si kvit :-)

    Možno máte pravdu s tým posledným odsekom. Skoro vždy je to tak, že tí, ktorí sa na začiatku zdajú ako výhra, sú presne tí, ktorí musia na sebe ešte veľa makať. Častokrát tí menej viditeľní sú tí, pokorní, ktorí majú v sebe vyriešené veci a nemajú za potreby sa prezentovať. A ja ich preto prehliadam, nevenujem im pozornosť. Je to confused celé, pri tom také jednoduché. Som na ceste k bdelosti, preto si k sebe priťahujem ľudí nebdelých.

    Ako večný snílek, snažim sa uchopiť realitu oboma dlaňami, ľúbim sa rýchlo nadchnúť a zabudnúť na svoju výnimočnosť.

    Just....stop trying... so easy, isn't it? :-)
    publikované: 20.10.2021 10:37:48 | autor: Lenulil (e-mail, web, autorizovaný)
  11. Simple But Not Easy
    Ste milá. Okay, sme si kvit... Ale, len keď použijeme „prepočítavací koeficient“ milión!! Inak by to nevyšlo... V každom prípade, nejde s tým nič urobiť. Nedokázal by som to zastaviť, aj keby som chcel...

    Ten posledný článok je hodne „silný.“ Naozaj hodne, hodne intenzívny. Preto som zatiaľ písal sem, ako pokračovanie a nie tam. Otvorila ste tam niekoľko závažných tém. To je na dlhšie premýšľanie a usporiadanie myšlienok...

    „Skoro vždy je to tak, že tí, ktorí sa na začiatku zdajú ako výhra, sú presne tí, ktorí musia na sebe ešte veľa makať.“

    Áno, tak toto Tony povedal by som, že až s krutou! presnosťou popisuje v našej knihe: Nie som zamilovaný do teba, ale do mojej predstavy o tebe...

    A oni nebudú na sebe pracovať, väčšina z nich ani netuší, že by mala... Alebo nie je ochotná pripustiť, že by mala... Koho mi toto len pripomína... Au...

    Toto ma teraz vlastne privádza k poznaniu, aký som „truhlík.“ Až teraz som si uvedomil, že ako pomáha – čo to v skutočnosti znamená - „vypísať sa.“ Nepomáha to samotné písanie, ale to premýšľanie pred tým, keď chcem niečo napísať...

    Inner space je ďalší koncept, ktorým sa momentálne hodne zaoberám. Je ho možné nájsť v podstate v každom Vašom článku. Začínam mu prichádzať na „chuť.“ Už začínam chápať – a som ochotný/schopný to priznať/akceptovať - , že je lepšie nedovoliť, aby bola narušená moja rovnováha, než potom riešiť, ako ju opätovne získať.

    Ale súhlasím s tým, že aj dni „blbci“ musia byť. To inak nejde. Len je potrebné potom mať nejaký spoľahlivý systém na rýchle „recovery.“
    publikované: 20.10.2021 23:05:42 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. Tonyho učenie ako povinný predmet
    Takže tomu mám rozumieť, že ten posledný článok stále spracovávate? Je to pre mňa zaujímavý feedback. Ale áno, cítim to tak, že je to complicated až až.

    V súčasnosti sa zas dejú veci...fu... tiež spracovávam. Určite sa jedného dňa vypíšem len momentálne nenachádzam slov. A nie v pozitívnom zmysle. Ale pozorujem sa a badám na sebe, že silnejšia som v živote nebola a bohvie, či sa to dá ešte nejako boostovať.

    Inak hej, aj mňa zasiahla ta veta od Tonyho... je to sila, nie? Dlhé týždne mi trvalo to pochopiť, ale v skutočnosti je to tak. Teda ak rozlišujeme slová "zamilovanie" a "milovať". Vlastne taká bola aj tá letná láska. Zamilovala som sa do predstavy, možno do niečoho, čo mi aktuálne chýbalo, ale realita mala príchuť nijakú...až horkastú :-)
    Myslím, že ak si po dvoch rokoch povieme, že toho človeka ľúbime stále viac a vyhovuje nám taký, aký je, vtedy sa môžeme baviť o láske, matche-nutí sa, o real thing.

    V živote príde veľa situácií, ktoré tú rovnováhu narušia...prirodzene.
    Ale my ľudia si ju zvykneme bezdôvodne akoby až z nudy rozkolísavať. Áno, niekedy je to len nevedomosť, ale milý Jozef, my už sme inde. Vieme, že sami od seba to neurobíme, lebo to nemá úžitok pre nás a tobôž nie pre naše okolie. Avšak ak niečo naozaj prerazí našu pevnosť bdelosti, holt, postavíme pevnejšie základy :-)
    publikované: 25.10.2021 09:27:43 | autor: Lenulil (e-mail, web, autorizovaný)
  13. Má naozaj každý svoj protipól?
    „Takže tomu mám rozumieť, že ten posledný článok stále spracovávate?“

    Ten posledný článok je hodne silný, možno „najsilnejší“ zo všetkých. Mám v sebe množstvo myšlienok, názorov—možno aj argumentov, v niektorých bodoch—a emócii v súvislosti s tým, čo ste napísala. Ale nedokážem to momentálne „pretaviť“ do slov tak, aby som dostatočne verne sprostredkoval to čo cítim. Jednoducho sa bojím, že by mohlo dôjsť ku skresleniu.

    Ja „spracovávam“ hodne z toho, čo píšete. Niekedy mi to trvá/trvalo hodne dlho, doslova mesiace. A dosť často je to v dvoch fázach. Tá ľahšia časť je uvidieť/priznať si, že niečo existuje. Tá druhá—ťažšia—časť je to potom akceptovať a pustiť „dnu“ do môjho vnútra. Ale naozaj pustiť !! Úplne, bez podmienok...

    Aj teraz som si všimol, že ste mi v poslednej dobe dva krát napísala, aby som sa prestal snažiť. Niekoľko dní na to myslím...

    Ten vývoj sa jednoducho nedá preskočiť. Aj Tony to píše, že ja sám si musím nájsť metódu... Ako sa udržať v rovnováhe, v bdelosti a nedovoliť nikomu, aby narušil môj inner space. Už mám vypozorované, že ráno a predpoludním to je pre mňa jednoduchšie. S pribúdajúcim časom sa to zhoršuje. Myslím si, že to celkom určite súvisí s postupným ubúdaním energie.

    Ukázala ste mi svetlo, a ja by som veľmi rád rýchlo utekal za ním, ale zároveň si uvedomujem—a pár posledných dní mi to aj potvrdilo—že budem musieť byť podstatne trpezlivejší...

    „Inak hej, aj mňa zasiahla ta veta od Tonyho...“

    Áno, Tony sa vie veľmi pekne triafať: “But have I seen her? No! I’ll see her after I marry her; that’s when the awakening comes! And that’s when love may begin.”

    Ach jaj. Ach jaj...

    „Myslím, že ak si po dvoch rokoch povieme, že toho človeka ľúbime stále viac a vyhovuje nám taký, aký je, vtedy sa môžeme baviť o láske, matche-nutí sa, o real thing.“

    Má naozaj každý svoj „protipól,“ ktorý „jediný“ ku nemu presne pasuje?
    publikované: 25.10.2021 23:00:15 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. Nice to have
    Veľmi si komplikujeme život zbytočným zamýšľaním sa nad "nesmrteľnosťou chrústa". Nebudem vám hovoriť, že určite existuje jediný protipól, pretože všetko budete potom analyzovať a nenecháte sa unášať. Je to naozaj viac na škodu ako na úžitok.

    Myslím si, že ak s niekým skončíme, tak to tak má byť. Nezáleží, či je to ten protipól (ja to nazývam ako "twin flame") alebo len spriaznená duša. Bude to tak, ako to byť má. Možno v tomto živote nedokážete byť na rovnakej vibračnej úrovni a dorovnáte sa až v ďalšom. Neviem. Viem len jedno, že v tomto momente na tom nezáleží. Je to skutočne jedno. Dôležitý ste vy. Vy majte ten najbožskejší vzťah sám so sebou, všetko ostatné je "nice to have" :-)
    publikované: 27.10.2021 14:30:11 | autor: Lenulil (e-mail, web, autorizovaný)
  15. Twin flame
    „Bude to tak, ako to byť má.“

    Bože, ako dlho, predlho mi trvalo, kým som toto bol ochotný pripustiť.

    „Dôležitý ste vy. Vy majte ten najbožskejší vzťah sám so sebou...“

    Áno, nauč sa žiť sám so sebou. Každým dňom mi to viac a viac dochádza, aké to je dôležité. A ako to veľa krát neviem. Ešte dlho bude trvať, kým tá púšť začne kvitnúť, ak teda vôbec niekedy...

    “Every mortal will taste death, but only some will taste life.”
    -- Rumi

    Pýtala ste sa, či „spracovávam,“ tak som len chcel ukázať, že je toho hodne, čo spracovávam. Tento motív—koncept—ma už dlho zaujíma. Ale nie smerom do minulosti, ale smerom dopredu...

    twin flame – naučila ste ma nový výraz...

    „V súčasnosti sa zas dejú veci...fu... tiež spracovávam. Určite sa jedného dňa vypíšem len momentálne nenachádzam slov. A nie v pozitívnom zmysle.“

    Vidím, že nie len mne sa dejú veci. Dúfam, že ste v poriadku...

    Dobrú noc!
    publikované: 27.10.2021 22:39:38 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  16. 3.42 a.m. thoughts
    ‘všetko ostatné je "nice to have"‘

    Lenka, naozaj až takto?
    publikované: 28.10.2021 03:45:01 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  17. SELF-OBSERVATION
    Tomu analyzovaniu sa ale aj tak nedá zabrániť. Viac vidím, viac potrebujem spracovať, pochopiť a nechať ísť. Som doslova zahltený všetkým tým, čo sa vyplavuje na povrch. Čím som pozornejší, čím viac pozorujem, tým viac vidím a tým viac potrebujem pochopiť. A tým je vo mne väčší zmätok—samozrejme, že dočasne—teda, dúfam...

    Viem, že mám len pozorovať, nehodnotiť, neodsudzovať sa, nechváliť sa, nenadávať si—teória je však jedna vec a prax je vec druhá... V posledných dňoch mám doslova pocit, že explodujem...

    Bude sa to stále vracať, kým to nepochopím a „neupracem sám v sebe.“ Áno, skončilo to. A už viem, že by som to nechcel vrátiť. Som už inde a hlavne som iný. A už viem, že sme boli „len“ spriaznené duše. Aj keď Vy mi na to možno poviete, že to nemôžem s istotou vedieť...
    publikované: 30.10.2021 21:32:47 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  18. The Time
    Len pre objasnenie môjho vyjadrenia "nice to have" - tiež som v istej úrovni vývoja, mám isté vedomosti, znalosti a skúsenosti. Človek sa v čase vyvíja a mení či už v postojoch, názoroch, vnímaní sveta naokolo. Jadro by asi malo ostať ako-tak pevné avšak... prečo prikladať väčšiu váhu nejakému jednému aspektu než inému? Kto povedal, že v tomto živote je našim poslaním nájsť niekoho, kto k nám bude "pasovať"? Nedehonestujeme tak samého seba? Zatiaľ to vnímam tak, že celý život by se mali pracovať na sebe samom, na svojej mysli, tele, duši. Všetko ostatné k nám prirodzene prikráča. Samozrejme, nie len to dobré, ale aj nedobré, ktoré nás viac posilní a naučí niečo.
    Preto si myslím, že focusovať sa na otázky typu, či taký niekto vôbec existuje je zbytočné. Aj tak vám všetko do seba zapadne až keď prežijete časť života bez toho, aby ste si to uvedomovali.

    Pre príklad: mám v živote jedného chalaňa, ktorého som raz aj spomínala v jednom z článkov, že ho až tak ľúbiť nedokážem, aj keď mi na ňom z neznámych dôvodov špeciálne zaleží .. no napočudovanie, aj napriek tomu, že sme sa už zopárkrát rozlúčili, vie o mojom letnom loverovi, stále mi je na blízku, stále ma ľúbi a niečo ho ku mne ťahá... a mňa k nemu. Všetko toto, čo sa nám deje, separácia, ČAS potrebný pre vývoj na všetkých úrovniach, ČAS potrebný pre prácu na svojom egu, uprataní si hodnôt atď. sme potrebovali, aby sme sa možno raz "matchli". Mám rešpekt a riadim sa výlučne pocitmi. Neviem ako to skončí, neviem prečo sa nám to deje. Možno sme pre seba iba nejaká trafo stanica. Jedno však viem a to, že iba ČAS ukáže. Ďalej sa nezaťažujem žiadnymi analýzami, otázkami, nádejami.
    Som.
    Žijem si svoje dni najlepšie ako sa dá a utváram si tak svoj život :-)
    Aj vy len buďte a nezaťažujte sa nevyriešiteľným... niekedy hľadať odpovede je najkontraproduktívnejšie riešenie. Let it go... nech si to plynie, hľadajú sa odpovede sami. Nie je niekedy krásne všetko len tak nechať tak? Verte či neverte, svet bude aj bez vášho effortu fungovať ďalej :-)

    Čo je však úžasné a chválim, že ste dospeli k záveru - že by ste sa už nechceli vrátiť. Krása. Veľký krok pre vás. Uvedomenie č.2: že ste inde a ste iný. Áno ste a urazili ste, že KUSISKO cesty! Congrats!
    A áno, máte pravdu... nemôžete to s istotou vedieť, ale je potrebné načúvať svojmu vnútru. Ak vo vás myšlienka na čokoľvek spojené s "ňou" vyvoláva ťažobu na srdci, tak sa ňou nezaoberajte.
    Ako vraví Tony - je to všetko jedno. Ste vy. Tu a teraz. Nie včera ani zajtra :-)

    Krásny november Jozef! :-)
    publikované: 02.11.2021 06:48:32 | autor: Lenulil (e-mail, web, autorizovaný)
  19. Zas mala pravdu.
    S tým “nice to have” ste ma opäť raz trafila. Bola to dlhá noc—nie prvá,—ktorú som s Vami strávil. Snáď mi odpustíte, keď som to takto napísal...

    Všetko sa to vo mne „melie.“ A áno, potrebujem čas... Potrebujem, aby som sa príliš nesnažil... Potrebujem, aby som na to príliš netlačil...

    Áno, nechcel by som sa vrátiť. Ani ku „NEJ,“ ale ani ku sebe samému, teda presnejšie povedané, k tomu sebe samému z pred dvoch rokov. To čo som na začiatku tak nejako intuitívne vnímal a podvedome prijímal—veľmi často dosť ťažko, až možno neochotne—mi teraz pomaly, veľmi pomaličky začína fungovať.

    Už som sa niekoľko krát ocitol v situácii, keď som ja nejakým spôsobom reagoval „po novom,“ alebo teda presnejšie povedané, tá moja reakcia „po novom“ vlastne spočívala v tom, že som „nereagoval po starom tak, ako by bolo odo mňa očakávané okolím, ktoré má pozná,“ alebo, že som NE-reagoval vôbec a prinieslo to presne mnou očakávaný výsledok...

    Dlhý príbeh krátko... Jednoducho mi začínajú prichádzať potvrdenia, že „TO“ funguje. „Potvrdenia“ z reálneho života. Vždy, keď sa mi to v nejakej situácii stane, je to taký zvláštny pocit, často si spomeniem na Vás a hlavou mi prebleskne niečo také ako: „Zas mala pravdu...“

    Keby mi bol niekto pred dvoma rokmi povedal: „Ak chceš niečo zmeniť, nesnaž sa meniť okolitý svet, ale zmeň seba a potom sa zmení aj ten okolitý svet...“ Bol by som sa len usmial, „poklepal“ mu na čelo a myslel si svoje. Dnes tomu absolútne verím, pretože to zažívam na vlastnej koži. A že som teda z toho „nového sveta“ poriadne zmätený...

    Lenka, ďakujem Vám za čas, ktorý so mnou trávite!!
    S láskou J.
    publikované: 02.11.2021 23:05:40 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  20. Inner voice.
    „Mám rešpekt a riadim sa výlučne pocitmi.“

    Keď si tak opakovane čítam Vašu poslednú odpoveď, tak mi toto príde—minimálne teraz—ako to najdôležitejšie...

    Od samého začiatku ste vo mne neskutočne „rezonovala.“ A aj v podstate všetko, čo ste písala mi tak nejako intuitívne „pasovalo.“ Vnútorne som vedel, že to je pravda a že to je niečo, čo by som mal nasledovať. Ale dlho som bol zmätený. „To predsa nie je možné, takto ´na diaľku´ to nemôže fungovať,“ takéto a podobné myšlienky my chodili hlavou. A tu je presne ten bod, ktorý už začínam pomaličky chápať. Srdce malo jasno, to hlava stále „kuvikala.“ A keď som napokon prestal počúvať tú moju „chytrú—hlúpu“ hlavu a začal som si všímať viac to, čo hovorí—nazvem to—vnútorný hlas, tak sa začali diať „veci.“ A teda, že sa dejú veci!!

    Súhlasím, všetko to chce „svoj“ čas. Myslím si, že už aj lepšie začínam chápať to: „Prestaň sa snažiť.“
    publikované: 07.11.2021 22:52:25 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  21. INNER VOICE II.
    Tam malo správne byť: takéto a podobné myšlienky „mi“ chodili hlavou. Ospravedlňujem sa, nechápem ako mi to „y“ tam uletelo...
    publikované: 08.11.2021 04:30:14 | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014