Motýle vo vlasoch a nie len tam

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Awakening

Dejú sa veci. Zvláštne. Pekné. Nečakané. Prijímam ich. A ďalej?

Nič. Pozerám sa na seba a na dané situácie zhora, akoby na druhú osobu a sledujem ako život pre tú jedinečnú bytosť deň čo deň pripravuje dobrodružstvá. Je to fajn. Cítim vďačnosť a pokoj.

Dokonca už zopár týždňov žijem bez strachu, že mi niečo ujde. Nečakám kým príde leto aby som mala skvelú postavu, lebo tú môžem mať 365dní v roku. Nečakám či sa niečo zmení o xy dní, týždňov, mesiacov či rokov. Je tu a teraz a len táto chvíľa je dôležitá a skutočná. Nezaujíma ma nič iné. Nemám očakávania, t.z. nečakám, že sa mi prispôsobí svet, aby som sa mala dobre. Že sa niekto bude chovať podľa zaužívaných zvyklostí. Že príde konečne deň kedy budem šťastná. Som šťastná. Ako? Tak, že si udávam vlastné tempo. A to vo všetkom. Veľa sa sústredím na svoje vnútro. Zastavím sa ak cítim, že sa v mojom inner space začína čosi burcovať. Aj vtedy ak len vo forme, ktorú pravdepodobne väčšina populácie vníma už ako bežnú súčasť svojich dní. Okamžite sa daný pocit snažím v sebe rozobrať a premýšľam, či je to naozaj až také podstatné, že dovolím aby sa do môjho tela vylúčil kortizol (stresový hormón). Už nechcem riešiť hlúposti. Nie je na to čas. Skutočne nie je. Zomierame každú sekundu. Poďme si to tu preto užiť.

Teraz nemám na mysli užiť typu ruka hore s fľašou prosecca. Aj keď... aj to sem-tam treba 😊 Myslím to tak, že sa netrápme pre hlúposti. Byť šťastný nie je o tom mať úsmev 24/7. Je to konštantný stav kedy čokoľvek negatívne necháte s pokojom prefrčať popri vás. Nastavíte myseľ tak, že sa vás tie veci proste netýkajú. Naopak, všetko, čo vo vás vzbudzuje čokoľvek pokojné, pozitívne, dobré s pokorou prijímate.

Naučila som sa napríklad, že nie som povinná niekoho zabávať alebo niekomu robiť spoločnosť. Aj keď som s daným človekom a nechcem sa práve rozprávať, nerozprávam. Keď chcem práve čítať, čítam. Je to môj svet, môj život a keď urobíte všetko preto, čo vás samých bude uspokojovať, svet sa vám prispôsobí. Lebo svet môže milovať iba takého človeka, ktorý miluje sám seba. A nebojte sa nemilovania. Veď prečo by váš svet malo tvoriť niečo (niekto), čo vás neprijíma takých, aký ste? Avšak zaručujem, že keď váš inner space bude v rovnováhe, už nič iné nebude dôležité, podstatné, k ničomu sa už nezaviažete. K ničomu nebudete pociťovať krivdu či nespravodlivosť.

Aj keď niekto, na kom vám záleží urobí niečo s čím sa nestotožňujete, sú dve možnosti, a to buď si uvedomíte, že tá daná bytosť je v danom stupni vývoja a nevie to momentálne urobiť/povedať inak, alebo otvorenou komunikáciou si v pokoji veci rozoberiete a pokúsite sa naznačiť pocit, ktorý vo vás spôsobuje. Vlastne... jedno s druhým sa nevylučuje 😊 Nech to však dopadne akokoľvek, vždy to bude dobre, lebo VY sa s tým nestotožňujete. VY ako bytosť sa nestotožňujete dokonca ani s vlastným menom. VY ste VY. Nech by ste sa od zajtra volali „Strom“, „Príbeh“, „Jablko“ definovalo by vás to? Nie.

Nie len že sa snažím chápať správanie iných ľudí a plne si uvedomovať ich „nebdenie“, no ako som už spomenula, k nikomu a ničomu sa nesnažím viazať. Nevytváram si ilúzie, že na čas danej bytosti mám akýkoľvek nárok. Nemám. A viete čo? Čo sú kvety, bonboniéry, drahé večere a darčeky oproti tomu, keď vám osoba dá to najvzácnejšie čo má – svoj čas? Fú, zamyslite sa... to je niečo skutočne neoceniteľné. Ten človek chce byť proste s vami, zažiť s vami niečo, robiť aktivitu, čerpať od vás energiu. Ak je to recipročné, tak kde je problém? Nikdy nedávajte energiu a čas niekomu, od koho máte očakávania, nebodaj si myslíte, že si to zaslúžite, či máte na to z nejakého dôvodu nárok. Je to tak kontraproduktívne. Lepšie by ste využili svoj čas hľadením do bielej steny. A prečo nie ak vám to prinesie pokoj?

Viem, že veľa z vás nebude rozumieť. Ono je najlepšie uvádzať príklady, ale to by bol naozaj dlhý článok. Postupne. Dovtedy si moji drahí zožeňte a prečítajte „svätý grál grálov prebudenia sa z hlbokého spánkuBdelosť/Awareness od Anthony de Mello. Pripravte sa, že pre nepripravených to budú len žvásty a pre pripravených to bude ako guľka do hlavy. Doslova a do písmena ako keby vás niekto uprostred noci v najhlbšom spánku schytil a vami prudko zatriasol.

Nebojte sa zmeny vo vás. Nič nie je náhoda. Ani to, že ste sa dostali sem na tento článok. Možno ste ani nehľadali na niečo odpoveď, len ste sem zablúdili. Keď už nič iné, aspoň ste sa venovali čítaniu 😊 Remember, pozitívny postoj prináša pozitívne vedomie.

Viem, sama som prekvapená aká hlboká myšlienka :-D

Nič ľudkovia, nebudem sa viac rozpisovať.

Želám vám krásny deň bez ohľadu v aký deň ste sem prišli. Nezáleží na tom. Len vnímajte, pozorujte, prijímajte, odosobňujte sa od všetkého s čím sa nestotožňuje.

Vaša čoraz viac premúdrela L.


2021 | stály odkaz

Komentáre

  1. The death of your belief in injustice
    Vždy, keď som sa chcel v minulosti niečoho „zbaviť,“ tak som si hovoril to tradičné: „Od prvého to už nebudem robiť.“ Teraz už chápem, aké márne to bolo. Len som sa s tým ešte viac zviazal. Treba to pochopiť! Uvedomiť si to a snažiť sa pochopiť. Toto mi funguje!! Už za ten mesiac som začal takto eliminovať množstvo „všeličoho.“ Zmizlo to? Nie, nezmizlo. Ale objavuje sa to menej a som presvedčený, že po nejakom čase to zmizne úplne. A ak aj nie, už mi to nebude vadiť.

    Toto je fajn. Hlavne zrána, keď mám ešte dostatok mentálnej energie, tak sa dokážem vcelku dobre pozorovať. Koľko krát sa už len pousmejem: „Aha, zasa?“ A počkám, kým „to“ zmizne... Koľko krát sa stane, že mám úplne „prázdnu“ hlavu. Až sa desím toho ticha...

    Celkovo, sa mi teraz pomerne často stáva, že ostanem „v tichu.“ Je to veľmi zvláštny, nepoznaný pocit a stav...

    Ešte jedna „vec,“ ktorá mi už od samého začiatku „funguje.“ Začínam chápať a hlavne si „uvedomovať“ rozdiel medzi tým, čo je REAKCIA a čo je AKCIA. Keď rozpoznám nejakú negatívnu myšlienku/emóciu a uvedomím si, že je len „vo mne,“ tak reagovať na ňu je číra hlúposť. Keď si spomeniem, koľkokrát som sa rozčuľoval nad niečím, čo som si vlastne „vytvoril“ sám v sebe – v mojej hlúpej hlave, tak neviem, či sa mám smiať, alebo plakať...

    “The point is that most of what we feel and think we conjure up for ourselves in our heads.”

    Je to presne tak, ako ste mi napísala: „Nauč sa žiť sám so sebou.“

    It didn’t make sense to me for many years until I suddenly discovered that people have to suffer enough in a relationship so that they get disillusioned with all relationships. Isn’t that a terrible thing to think? They’ve got to suffer enough in a relationship before they wake up and say, “I’m sick of it! There must be a better way of living than depending on another human being.”

    Tak toto bude na dlho. Na veľmi dlho. Čím viac tú knihu čítam, tým viac sa „do toho“ ponáram. Tým viac strácam pôdu pod nohami. Prehrávam si minulosť – nie, že by som to chcel! – samé sa mi to tlačí do hlavy. Viem, že to nesmiem potláčať. Snažím sa len o to, aby som minulé udalosti pochopil. Darí sa mi to len veľmi čiastočne – len veľmi ťažko, ale aj to už stačí na to, aby som videl, ako mnoho vecí bolo už od samotného začiatku odsúdených na neúspech... Je to naozaj veľmi ťažké neviniť sa, neodsudzovať sa, nemať pocit ľútosti za strateným/premárneným životom... Aj keď viem, že jediná cesta je pochopiť a nechať „to“ odísť... !!

    “Before enlightenment, I used to be depressed: after enlightenment, I continue to be depressed.” But there’s a difference: I don’t identify with it anymore. Do you know what a big difference that is? You step outside of yourself and look at that depression, and don’t identify with it. You don’t do a thing to make it go away; you are perfectly willing to go on with your life while it passes through you and disappears. If you don’t know what that means, you really have something to look forward to. And anxiety? There it comes and you’re not troubled. How strange! You’re anxious but you’re not troubled.

    Keď ste ma „rozobrala“ prvý krát trvalo mi nejakých desať mesiacov, kým som sa z toho nejako vylízal a začal sa cítiť aspoň trochu lepšie. Teraz to vyzerá na hodne dlhšie, omnoho dlhšie obdobie. Ale už je to iné!! Viem, že tam niekde na konci je svetlo. Aj keď, aké je to vlastne svetlo?? Z toho čo momentálne vidím a chápem, budem sám, už navždy...

    Jedno upresnenie ma napadlo. Keď som napísal o sebe, že som bol arogantný sebe-stredný idiot, tak by som mal ešte pridať: sebec. To je asi najpresnejšia definícia. Aspoň po štvrtom prečítaní knihy mi to tak vychádza...

    V knihe sa hodne preberá závislosť a utrpenie/bolesť, ktorá z nej pramení. Keď niečo dám, tak nemám nič žiadať naspäť a ani nič očakávať. Nič nežiadať je pomerne ľahké. Nič neočakávať je už hodne ťažšie. Myslím si, že väčšina ľudí vždy niečo očakáva. Vždy. Minimálne podvedome, niekde v „kútiku“ duše. Aj keď vedome, „rozumom“ si môžem povedať, že nič neočakávam. Ale... keď ja ťa tak strašne milujem... tak ty snáď... Ľudí, ktorí sú v tomto úplne „čistí“ asi nebude veľa. Ale možno sa mýlim...

    “There must be a better way of living than depending on another human being…??!!”

    Ak ste to dočítala až sem, tak ďakujem za čas strávený so mnou. Lebo súhlasím, čas je to najvzácnejšie čo máme.

    S láskou J.
    publikované: | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Dočítala
    a prečítala ešte niekoľkokrát.

    Ak si tento váš elaborát môžem dovoliť komentovať, tak nič iné len veľký klobúk dolu pred pozoruhodným pokrokom vo vašom mindsete. Myslím si, že málokto tú knihu (okrem mňa) tak hlboko prebádal, snažil sa ju pochopiť. Ale je to asi tým, že vy či ja sme ju naozaj potrebovali. Potrebovali sme sa zobudiť. Navyše, narozdiel od iných spiacich ľudí, MY SME HĽADALI a CHCEME naďalej hľadať cestu k prebudeniu, lebo vieme, že to je tá jediná, ktorá nás dokáže zachrániť od kopu zbytočností, zlých pocitov, myšlienok.

    Bože ako som na vás hrdá.

    Ak vám smiem poradiť, tak sa NESNAŽTE. Nesnažte sa neustále žiť čo najlepšie, lebo keď príde výkyv, príde výčitka. A to je práve opak toho, o čom sa v knihe rozpráva.

    U mňa momentálne výkyv nastal a rozoberám ho v sebe. Rozdiel medzi výkyvmi pred a teraz je, že už viem čo robiť, resp. sa s tým nestotožňujem. Je to celoživotné učenie. Sama mám momentálne nejaké issues v srdci. Mám. Ale oddnes som si povedala, že ich mať nebudem a idem na to pracovať, lebo je to nepodstatné. Tak veľmi a tak veľmi ma to oberá o energiu.

    Ďakujem, že ste. Keby ste nikdy neboli sebcom a nespadli na dno, nikdy by ste neprišli až sem. Gratulujem vám a pokračujte ďalej :-)

    L.
    publikované: | autor: Lenulil (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Radikálny rez.
    Ďakujem za veľmi milé slová. Ani netušíte, koľko energie ste do mňa naliala. Ďakujem za tú neskutočnú trpezlivosť, ktorú so mnou máte. Naozaj si úprimne vážim tento čas a túto pozornosť!!

    „Sama mám momentálne nejaké issues v srdci.“

    Pravdu povediac, včera ráno by ma ani vo sne nenapadlo, že sa chystáte urobiť takýto radikálny rez. Toto bude odo mňa hodne drzé, ale rád by som sa opýtal: Bol na Vás závislý? Viem, tá otázka je hodne za čiarou, a plne pochopím, keď na ňu neodpoviete.

    „Myslím si, že málokto tú knihu (okrem mňa) tak hlboko prebádal, snažil sa ju pochopiť.“

    Tá kniha naozaj dáva návod na to, ako fungovať. Je zaujímavé napríklad pozorovať, že niektoré veci sa „mi dejú“ ZRAZU tak nejako ĽAHKO. Ono to samozrejme nie je zrazu a ani to nie je ľahko, alebo ťažko. Je to jednoducho „tak.“ Stačilo rozpoznať a pochopiť. Zbaviť sa niektorých ilúzii.

    Knihu čítam neustále znova a znova a vždy ma zaujme niečo iné. Teraz som „uviaznutý“ napríklad tu:

    “What you are aware of you are in control of; what you are not aware of is in control of you. You are always a slave to what you’re not aware of. When you’re aware of it, you’re free from it. It’s there, but you’re not affected by it. You’re not controlled by it; you’re not enslaved by it. That’s the difference.

    Keď si spomeniem, ako mi niektoré skutočnosti celé roky doslova klopali na čelo a ja som ich nevidel...

    Je však potrebné poznamenať, že bez Vášho pričinenia by tá kniha bola pre mňa len hromadou jednotiek a núl na mojom disku!!

    Ešte na záver malá poznámka. Viem, že dávam zabrať „tomu Slovenčinovi.“ Hlavne v tom, ako „ohýbam“ vykanie do ženského rodu. Ale jednoducho mi to tak lepšie pasuje. A verím, že keby Vám to nejako moc vadilo, tak by ste mi to už vytmaviLA.

    J.
    publikované: | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. A CHANGED PERSON
    „...pokračujte ďalej...“

    Môžete si byť istá, že budem. Sto percentne istá. Keď vidím, ako ste neskutočne, doslova neuveriteľne silná...

    S láskou J.
    publikované: | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. Next chapter, please
    Pekný aj keď upršaný pondelok prajem :-)

    Inak mne dážď vôbec nevadí. Predstavuje pre mňa pokoj, zmývanie chaosu, špiny a dáva priestor pre duchovný rozvoj :-) A aj také utekanie ruka v ruke po daždi, byť celí mokrí a užívať si kvapky, ktoré obohacujú celú planétu o životodarnú vodu nie je na zahodenie 😊 Nedávno sa mi to podarilo zažiť, akurát, že ruka v ruke nebola, aj keď TAK veľmi chcela byť 😊

    Takže takto z úvodu pár slov o konco-augustovom počasí a romantických predstavách 😊

    Pýtate sa ma, či bol na mne závislý... popravde, prekvapili ste ma touto otázkou. Ale nie v zlom. Prinútilo ma to zamyslieť sa a viete čo? Asi áno. Nebolo to tak celý čas. Dokonca zo začiatku sa zdal viac nad vecou ako ja. Niečo sa v ňom zlomilo a zrazu z muža s iskrou v očiach sa stal taký ten silly guy.

    Privádza ma to k ďalšiemu osobnému odhaleniu - zrkadlím sa s pánom P. A že neskutočne. On v 29-tich spoznal mňa. Ja som sa závislá na ňom stala extrémne rýchlo. Teraz v mojich 29-tich sa udialo to isté mne. Náhoda? Nemyslím. S tým rozdielom, že s pánom P. to bola obrovská, obojstranná, nevyzretá láska. A s rozdielom č. 2 – ja som letnú lásku nechala včas ísť, zatiaľ čo s pánom P. sme sa mučili takmer 3 roky.

    Každopádne, teraz potrebujem trochu času sama pre seba. Upokojiť sa, prečistiť, venovať sa sama sebe a veciam, ktoré ma robia šťastnou.

    Milý J., nemusíte mať o mňa starosť. Nič ma nebolí, netrápi, nemáta. Ok, trochu ma pobolieva ľavá noha hehe :-D
    Som v absolútnom poriadku. Rozhodnutie nepadlo z večera do rána, to moje vnútro mi dlhšie našepkávalo a ja načúvam. Viac ako kedykoľvek pred tým.

    Všetko v pravý čas do seba zaklapne. Či mne, či vám, či komukoľvek.
    Držte sa a píšte mi čokoľvek máte na srdci. Ste jeden z mála ľudí, čo sa dokáže pozerať za horizont 😉

    L.
    publikované: | autor: Lenulil (e-mail, web, autorizovaný)
  6. Slnko
    Som úprimne rád, že ste OK...

    „Možno to vyznelo celé bolestivo, no (našťastie?) nie pre mňa. Pre neho veľmi, preveľmi.“

    Tak to sa vôbec nečudujem. Keby mi tak úžasná žena povedala, že už ma nechce, tiež by som bol mimo... jemne povedané...

    „Každý človek, ktorého stretneme a (ne)vedome mu dovolíme aby spôsobil impakt v našom živote, je učiteľom na tej našej ceste.“

    Áno, áno... Toto je veľmi pekne napísané!! Vedome – nevedome... Tu som sa hodne dlho motal v kruhu a nechápal to. V momente, keď som akceptoval Váš doslova obrovský „impact“ na mňa – v tom momente mi veľa „vecí“ začalo fungovať...

    „Za čokoľvek ste na seba nahnevaný, odpustite si.“

    Už nie som na seba nahnevaný, skôr mi je ľúto, že mi to trvalo tak dlho. Realita doslova kričala na mňa a ja som ju nevidel, nepočul...

    Ale musím zdôrazniť, že fungujem. Nech sa cítim akokoľvek... fungujem!

    Opúšťam sa? Áno. Ale už viem ako na to, naučila ste ma to! Keď sa pozriem na seba spred roka, tak som iný. Či lepší, to nebudem komentovať, ale rozhodne iný – to povedať môžem.

    Niektoré veci z „NAŠEJ“ knihy mi začali zapadať do seba v podstate okamžite. A viem tiež, že minulosť musím pochopiť, potom sa mi to prestane vracať v podobe negatívnych emócii. Nesmiem to potláčať. A už vôbec nefunguje také, že... ...od zajtra na to už nebudem myslieť. Je potrebné to pochopiť...

    „Pýtate sa ma, či bol na mne závislý... popravde, prekvapili ste ma touto otázkou.“

    Ste samostatná, nezávislá,... Váš partner musí na to mať, aby toto zvládol. Nie je veľa mužov, čo to dokážu...

    „Niečo sa v ňom zlomilo a zrazu z muža s iskrou v očiach sa stal taký ten silly guy.“

    No, ono je dosť možné, že dostal strach, že o Vás príde...

    „Každopádne, teraz potrebujem trochu času sama pre seba...“

    To je pochopiteľné. A predpokladám, že zasa to bude o kúsok ťažšie pre každého, kto by sa chcel dostať do Vášho srdiečka... Navyše tam stále ešte „číha“ aj pán P. A to je super ťažká váha...

    „Všetko v pravý čas do seba zaklapne.“

    A viete čo? Už tomuto začínam veriť. „Nakazila“ ste ma svojim postojom k životu.

    Prajem Vám slnečné dni. Nevadí že prší, Vy máte to slnko v sebe.
    Jozef
    publikované: | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014