September pomaly končí a mňa naplno chytá jesenná nálada, čo sa neodráža iba na oblečení, ale aj na únave, či nostalgických myšlienkach. Myšlienkach o historicky najvýznamnejšej láske môjho doterajšieho života. Aj napriek udalostiam z predchádzajúcich pár týždňov, neviem túto časť života úplne poňať za históriu. Akási jej malá časť je pohodlne uložená niekde v mojom vnútri a je už akoby bežnou súčasťou mojich dní. Každého dňa.
Už nemyslievam na dobré či zlé veci, myslievam už iba na tú veľkú lásku, ktorú sme si umožnili zažiť. Každá bunka môjho tela si pamätá ten CIT, ktorý vo mne vyvolal a zanechal... aj po tak dlhom čase. Neviem presne čo to znamená, iba viem, že od prvého zahliadnutia jeho očí, bol pre mňa definíciou lásky...
Citujem „Aj keď viem, že v tomto živote to už nebude možné, v tom ďalšom si Ťa zas nájdem“. Tak sa teda teším keď Ťa v ňom opäť zahliadnem...
Komentáre