10-ročný blogový pôrod prešiel že riadnymi challenges!
Mojimi psychohygienickými článkami som sama sebe odovzdala naozaj čo sa dalo. Teším sa aj za každého, komu moja journey pomohla, rozosmiala, či len vnukla nejaký ten impulz.
Došlo mi však jedno – nepatrím sem. Nepatrím na tento svet.
Napriek tomu, že sa fakt nemám na čo sťažovať, pointa môjho bytia mi proste uniká. Nie, nie je to o nude, sklamaní, smútku, depke, samote či čomukoľvek podobnému. Mám skvelú rodinu, priateľov, vlastnú spoločnosť, hobbies, dokonca niekedy by som naozaj potrebovala aby mal deň 48 hodín.
Je v poriadku si priznať, že mi bytie v tomto čudnom svete nedáva zmysel. Plne akceptujem, že som tu a že musím ešte pár desiatok rokov dobojovať. Budem plnohodnotne využívať potenciál daných dní, pracovať na sebe a... ľúbiť.
A ešte jednu vec viem - dokedy to nezistím, dovtedy tu budem blúdiť po xy životov. Takže... nebojte, nestrácam nádej. Určite chcem, aby mi to jedného dňa doplo už len preto, aby som sa sem (na Zem) už nikdy nemusela vrátiť.
Ide o niečo vyššie, čo vám neviem vysvetliť. Jednoducho to cítim.
Ak sa niečo zmení, dám určite vedieť...
Vaša,
(vždy premúdrela) Lenulil
Komentáre
Feeling
J.