Motýle vo vlasoch a nie len tam

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Quietly happy

Je sobota, opäť mliekom obliata obloha a opäť ďalší deň v izolácii pred svetom. A viete čo? Vôbec mi to nevadí. Kedysi som o sebe tvrdila, že som extrovert a potrebujem byť stále v obkolesení ľudí, ale prišla som na to, že to tak vôbec nie je. Vtipné, že sa mi to podarilo zhodnotiť po takmer troch desaťročiach môjho života.

Respektíve, spúšťačom bol môj dobrý kamarát. Nedávno mi počas jedného rozhovoru povedal, že on je riadny introvert, ale takého aký som ja ešte nestretol. Wau. Vtedy som sa teda riadne zarazila. Pýtam sa ho prečo si to myslí a on na to, že mi príšerne dlho trvá kým sa niekomu otvorím. Kamarát je z prostredia IT a viete akú povahu mávajú prevažne takýto ľudia, ehm... vravím si, niečo na tom bude :-D

Je to tak. Keď som sa spätne zamyslela, za celý môj život som si k sebe pustila toľko ľudí, že by ste ich dokázali spočítať na dvoch rukách. Odjakživa riešim sklamania v akýchkoľvek pre mňa významných vzťahoch tak, že nedokážem okamžite reagovať na zmenu postoja osôb. Napríklad na strednej sa vtedajšia najlepšia kamoška rozhodla stať vyumelkovanou pipinou a dala prednosť jej podobnej skupine dievčat. Urobila som to, čo vždy. Dlho som bojovala a keď som už nevládala, prerušila som rázne kontakt, vrátane blokácie na sociálnych sieťach a i. Vedela som, že tým vyvolám pocit na druhej strane a zároveň som potrebovala takýmto spôsobom zapečatiť kapitolu. A bolelo to. Roky.

Som presvedčená, že môj citlivý výber ľudí má za dôsledok, že mám iba 3 ozajstné kamarátky, ktoré sú každodennou súčasťou môjho života. Dovolím si tvrdiť, že sú mojou rodinou. Výber zariadil sám život, okolnosti a čas. Osobne sa navzájom nepoznajú, ale akoby sa poznali, pretože každá jedna je kúsok mňa a oni vedia o mne všetko, a teda aj o nich.

Ďalej sa moja introvertnosť prejavuje aj tým, že sa jednoducho necítim dobre vo veľkej skupine ľudí, a ešte ak náhodou som v tej skupine nováčik. Viem sa pobaviť s každým a o všetkom, ale pocit nepohodlia sa stupňuje ak sú ľudia v skupine neempatickí, t.z. bavia sa len navzájom alebo komunikujú len ak sa ich nový člen na niečo pýta. Rovnako nechápem podstatu takých tých trápnych úvodných rečí (small talks), pretože viem, že tých ľudí absolútne môj život nezaujíma a mňa nezaujíma ich :-D napr. na začiatku meetingov. Najradšej by som šla hneď k veci. Keď sa máme s tým človekom plnohodnotne rozprávať, tak ok, budem rada, ale keď na to budeme mať skutočne chuť a dostatok času.

Poďme sa ale pozrieť na sekciu ľúbostné vzťahy. Poviem vám, že od tej poznámky, ktorú mi povedal kamoš, mi do seba zacvaklo dosť veľa dielikov. Doteraz som mala iba 2 vážne vzťahy. Tí dvaja ľudia boli mojim vesmírom, mojimi najlepšími priateľmi, rodinou a ľúbila som ich tak (a jedného som zjavne ešte neprestala), ako len človek dokáže ľúbiť. Nezištne. A zrazu boli fuč. No dobre, iba v prvom prípade to bolo odrazu. Ani u jedného z nich som si nedokázala predstaviť, že by raz neboli vedľa mňa. Týmto dvom ľuďom sa podarilo vo mne odomknúť snáď každú tajnú komnatu, všetky úrovne dôvery, prakticky celé moje ja. Preto možno zrady a sklamania vo vzťahoch prežívam oveľa ťažšie, než iní ľudia. Poznačia ma. Dlhodobo. Je to pre mňa do slova a do písmena akoby ma opustil člen rodiny. Boli v mojom srdci na piedestáli. Po každom z rozchodov, si vždy následne dám prístup do mojej duše zabarikádovať a obkolesiť vojenskou rotou, tankmi a ešte pre istotu si nainštalujem security kamery. Poviem vám to tak, že ja keď ľúbim, tak neviem hrať hry. Proste to neviem. Veľa žien sa hrá na neprístupné, tvorí rôzne stratégie, ale ja som to naozaj nikdy nevedela a ani vedieť nebudem. Aj preto keď sa môj bývalý priateľ rozhodol so mnou hrať hru zo žiarlivosti, vôbec som tomu nerozumela. Nevedela som pochopiť ako môže robiť to, čo robí keď ma má úplne celú. Môj čas, moje srdce, dušu, telo, peniaze, mojich kocúrov a dokonca aj peniaze tých kocúrov. Všetko.

Už teraz viem, že pre človeka introverta sú to tak bolestivé záležitosti, že ich nedokáže vymazať. Od toho momentu sa stáva obozretným. Veľa premýšľa a konkrétne v mojom prípade sa ešte stokrát pozrie najskôr na seba, či niekde nepochybil a až po dlhom čase uzná, že to nebola vlastne jeho chyba. Avšak dovtedy kým na to príde, svojim nešťastím vo vnútri vytvára naokolo veľa bolesti. Teraz sa už na to, samozrejme, pozerám inak. Ale chcelo to uraziť dlhú cestu, kým som prišla až sem.

Jasné, mávam aj dni, kedy potrebujem okolo seba veľa ľudí. Asi nie som ten najťažší prípad :-D Napríklad aj teraz sa neskutočne teším do práce na mojich kolegov. Okamžite z fleku by som sa šla niekam zabaviť, vytancovať, pokecať s doslova akýmikoľvek ľuďmi. Veď cez leto som sa stretávala v jednom kuse so strangers a bolo to veľmi fajn 😊

Asi posledným zacvaknutým dielikom mojej objavenej „diagnózy“ je schopnosť sa strácať vo svojich myšlienkách. Častokrát tak veľmi prepnem do svojho sveta, že nerozumiem ako mohlo prejsť toľko času alebo som mohla uraziť takú dlhú cestu. Dokonca sa niekedy stane, že idem po ulici a len tak z ničoho nič sa začnem nahlas smiať alebo vyslovím úplne od veci nejakú vetu. Tak sú tie moje predstavy častokrát živé, že ani neviem čo je v danej chvíli realita :-D Myslím, že aj láska k písaniu a tvorbe čohokoľvek kreatívneho je dôkazom, že môj vnútorný svet je pre mňa útočiskom a záchranou keď si neviem rady. Cítim ale, že voči novým elementom je natoľko uzamknutý, že ten, kto si dá tentokrát námahu nájsť kľúč, bude naozaj ten, ktorý bude veľmi chcieť byť jeho súčasťou. A ja budem chcieť, aby jeho súčasťou bol...


I am not shy. I am a noticer.

I am a thinker. I am an observer.

I am not stuck up. I am not anti-social.

I treasure my solitude.

I am not a fan of small talk.

I prefer a few close friends.

I am reserved, until I am not.

I appreciate true connection.

If we connect, you matter to me.


-ThisMindJournal-


2021 | stály odkaz

Komentáre

  1. Ponáranie sa do seba
    Ak sa „ponárate“ do seba len na ulici, tak to je v pohode. Mne sa to občas stávalo aj v spoločnosti. Potom niektoré tie podráždené reakcie boli vcelku nepríjemné. „Zasa sa rozprávaš sám so sebou ... ??“ Mal som obdobie, keď som sa snažil od toho odnaučiť. Čo sa samozrejme ale nedá ...
    publikované: | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. A world
    Lenka, dávajte na seba pozor, prosím. Svet by bol bez Vás omnoho škaredší ...
    publikované: | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Všetko
    Včera som si všimol, že ste zmenila poradie. Takto sa mi to viac páči, ale ja by som to ešte posunul: Srdce, Dušu, Čas, ... Teda, keby to bolo na mne, chcel by som to takto ... Nedávno boli Vianoce a pred pár dňami som mal narodeniny, tak dúfam, že mi túto „trúfalosť“ odpustíte ...

    Stále mi to všetko pripadá také neskutočné. To čo sa deje so mnou. Posledné mesiace. Nerozumiem tomu úplne. Ale to nevadí. Nemusím všetkému rozumieť ... Náhoda to však asi nebude.

    Inak, podľa tohto tu som introvert „ako vyšitý.“

    Ste plná energie a síl v každom smere. Tá „pliaga“ vonku by na Vás bola pravdepodobne krátka. Ale načo riskovať. „So,“ dajte na seba pozor, prosím ...

    Stále sa snažím držať zásady, že k Vášmu vnímaniu sveta a reality sa nebudem vyjadrovať. V tomto prípade som si ale nevedel pomôcť. Výrazne som to však zredukoval. Ďalej už zas budem len ticho čítať, sľubujem.
    publikované: | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. Všetko najlepšie k narodeninám
    ...aj keď oneskorene :-) Nebránim nikomu na vyjadrenie svojho názoru. Ak vám to pomôže, why not? :-) Asi sa však nejako špeciálne nevyjadrím, pretože vás nepoznám a ani váš príbeh. Aj keď tie zmeny, ktoré sa vám dejú môžu byť zaujímavé. Možno pouvažujte či by vás takýto blogovací spôsob psychohygieny nenaplňoval :-) Dávam si pozor, ďakujem za starosť, určite aj vy ostaňte safe. Verím, že už čoskoro budeme môcť slobodnejšie dýchať :-)
    publikované: | autor: Lenulil (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Majestátne ego
    Ak mi to pomôže? Trúfam si povedať, že ani netušíte, ako veľmi ste mi už pomohla. S tým vyjadrením názoru mi to je jasné. Myslel som to skôr opačne. Ja sa snažím dávať si pozor. Aby som nebol povedzme „annoying“ alebo niečo také ...

    Môj príbeh? Mnoho krát som si to „prehrával“ v posledných mesiacoch. Jednoduchá holá pravda – jednoducho a výstižne: Vždy som chcel viac. Nikdy mi nestačilo ... Mal som všetko. Nemám nič ...

    Zmeny? „Trafila“ ste ma niekoľko krát. Ale najväčší „hit“ som dostal, keď som si prečítal dve slová: „Majestátne ego.“ Som si istý že nepreháňam, keď poviem, že tak mizerne som sa nikdy v živote ešte necítil. Tá bolesť neprechádzala celé dni – v podstate trvá dodnes ... Myslím si že je to jasné, ale pre istotu to radšej napíšem: Toto nie sú výčitky alebo niečo také. Toto je obrovské poďakovanie!! Ste prvý človek v mojom živote, od ktorého som prijal kritiku. Úplne, zo srdca a bez akýchkoľvek výhrad voči tomu, kto tú kritiku vyslovil. Viem! Viem!! To nebolo mienené ako kritika. Len ja som to tak vnímal ... To nevadí, zabralo ... Vaše slová vo mne vždy silno „rezonujú,“ neskutočne silno ... Nie je mi celkom jasné ako je to možné, ale je to tak ...

    20 k 2020 si čítam každý deň. A áno. Už len uvedomenie týchto bodov je krokom dopredu. Zaujímavé je, že ani jeden nie je možné vytiahnuť nad ostatné. Hneď ten prvý môže napríklad človeku naozaj výrazne pomôcť. Aj pôvodná verzia bodu 13 bola dobrá ... Odpustiť si nenaplnenie niektorých očakávaní je naozaj veľmi ťažké, ale pracujem na tom ...

    Blog? Úprimne, neviem, či by som to „ustál.“ Určite nad tým ale budem premýšľať.

    Ďakujem za prianie k narodeninám. A samozrejme, som poriadny „truhlík.“ Toto ma teraz naozaj mrzí. Vedel som, že obaja máme narodeniny niekde na prelome rokov. Len som nevedel kedy to máte presne. Nechcel som gratulovať dopredu, pretože sa to vraj nemá. Ani neviem poriadne prečo. A potom som ostal v „read-only“ móde ... Tak v tomto prípade to je naozaj „brutálne“ oneskorené Všetko Najlepšie ... A brutálne faux pas ...
    publikované: | autor: J. (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014