Motýle vo vlasoch a nie len tam

Čo môžem k tomuto roku povedať?

Že bol zaujímavý? Áno.

Že bol iný? Áno?

Že bol plný prekvapení? Áno.

3x ÁNO roku 2020. Akurát sama neviem v akom ponímaní. Nechcem ho úplne dehonestovať. Viem, že sa to ľahko hovorí niekomu, kto má celú rodinu pokope pod jednou strechou a chvalabohu zdravú. No naozaj sme situáciu nepodceňovali.

Vo februári, tesne pred vypuknutím, sme absolvovali plánovaný výlet do históriou nabitého, temperamentného Ríma. Ako jediní sme nosili na tvárach FPP2. Mali sme z tých masiek také otlačky, že ešte po hodinách od ich zloženia sme badali obrysy. Nebola to práve prechádzka ružovým sadom chodiť po Colosseu ako vojak po explózii v Černobyľe, zatiaľ čo Taliani na to ešte vtedy zvysoka kašľali. Btw. mali sme kliku, pretože o týždeň od príchodu zatvorili hranice a svet sa začal meniť... áno, aj Taliani...

Môžem ale povedať, že leto bolo veľmi zaujímavé a iné. Okrem toho, že sa uvoľnili opatrenia, začalo sa vo mne uvoľňovať toľko energie, že by som zastrešila energiu piatich jedincov. Spánok bol pre mňa stratený čas. 4-5 hodín denne a bola som fresh, pripravená makať. Opísala by som sa ako keď zviera vypustíte po troch mesiacoch z klietky. Veľa som behávala, cvičila, jogovala, prechádzala sa, bike-ovala, korčuľovala, stretávala sa s ľuďmi. Navyše lokalita, kde momentálne žijem je asi jediné miesto v danom meste, kde by som si vedela predstaviť bývať. Domov som chodievala sporadicky. S odstupom času si gratulujem, že som vyviazla bez následkov.

Všetci sme si akosi mysleli, že to už bude len lepšie, ale s prichádzajúcou jeseňou, s čoraz kratšími dňami, začala rapídne klesať aj tá enormná energia a s ňou aj vízia na bezrúškový svet. To, čo sa začalo diať od októbra, bolo ako pomalé pohlcovanie tmou. Začalo sa to dostávať stále bližšie a bližšie k nám. Už to neboli len ľudia z televíznych novín, sem tam nejaká celebrita, ale reálne ľudia v mojom okolí.

Tento rok je bez výnimky veľkou skúškou pre každého z nás. Na každej situácii sa dá však nájsť niečo užitočné a pozitívne. Niekto, kto má toho šťastia viac, sa vie oň podeliť s tým, kto ho má menej. Podľa mňa sme na to predurčení. Pomáhať si, prejaviť spolupatričnosť, odovzdať si niečo aj keď to na prvý pohľad nemusí byť práve potešujúce.

Dnes som doma, s mojimi rodičmi, bratom a všetci sme v poriadku. Na rozdiel od niektorých mojich kamarátov a kolegov, ja budem tráviť sviatky doma pri krbe so šálkou vareného vínka a piatimi druhmi vianočného pečiva. Je to fér pre niekoho, kto musí byť nedobrovoľne na sviatky sám? Čo je fér a čo nie, je tento rok obzvlášť irelevantné. Každý si žije vo svojej vlastnej bubble, v ktorej si snaží vytvoriť šťastný a bezpečný svet. Bohužiaľ, každý máme svoje „issues“, ktoré si v sebe nesieme, len ich proste nevyťahujeme. Na čo zaťažovať okolie negativitou v už aj tak negativitou prekypujúcom období? Nie je čo závidieť, len nehľadajme dookola neexistujúce.

Aby ste si nemysleli, určite sa ešte do konca roka párkrát opustím, nakoľko idú sviatky, budem mať narodeniny a Nový rok sa nebude dať osláviť inak ako spred telky. Resp. ani by mi to nevadilo, keby mám tú moju chýbajúcu vlasatú „puzzle“ vedľa seba. Možno je to real, možno je to len tá predstava. Neviem. Ukáže čas. Ako vidíte, tiež som iba ľudská bytosť s právom na výkyvy. Všetci sme, len sa, prosím, toľko netrestajme. Naopak, pochváľme sa a povedzme samým sebe, že sme robili najlepšie ako sme vtedy vedeli.

Ale teraz vážne. Do konca tohto šialeného roka ostáva 9 dní. Skúsme si každé ráno, na obed a večer uvedomiť, že sme zdraví, máme strechu nad hlavou, rodinu, super job a ešte aj celkom dobre vyzeráme :-D Viac sa usmievajme, sarkazmus ešte nikoho nezabil a tancovanie tuším tiež ešte nie. Nezáleží na tom, čo si pomyslí suseda, ak budete jačať váš obľúbený song ako tlupa paviánov, či dupať ako 10 slonov afrických v Zimbabwe. Prebuďte v sebe to, čo je vo vás odjkaživa. Prebuďte to dieťa v sebe. Lebo takí sme. Detská hravosť a spontánnosť vedie k rozžiareniu svojho vlastného sveta, svojej bubble. Iba tak vieme potom posvietiť na cestu niekomu, kto si na svojej ceste sfúkol sviečku... aj keď len nechtiac.

Ja si teda idem trochu prežiariť tú svoju bublinu. K boxovaciemu mechu do garáže. S niekoľkými desiatkami decibelov :-P

Do skorého mudrovania priatelia. Držte sa a prežite pokojné sviatky.

Vaša L.