Fu, neviem kde začať. Ten život... proste to vie. Jedno rozhodnutie a svet má iný nádych, príchuť, emóciu, vôňu. Je pre mňa fascinujúce čo všetko sa vo mne ukrýva. Aká enormná energia mi prúdi v žilách. Keď sa zastavím a zamyslím sa... šialené. A to so sebou žijem takmer 30 rokov a aj tak sa dokážem stále prekvapiť. Viem, že nie som jediná na svete, ale to, čo dokáže moje telo, myseľ a duša je niekedy zážitok pre mňa samotnú.
Milujem to. Pamätajte, jeden krok, jedno rozhodnutie... aj keď sa zdá možno bezvýznamné, dokáže mať obrovské dôsledky. V tom lepšom prípade... pozitívne. A hej, život si aj tak ide svoje a krásne mi dáva na vlastnej koži pociťovať ako sa zrkadlím s Pánom Nemenovaným.
A viete čo je ešte nové? Že nestrácam hlavu, som stále tu. Nohami na zemi. Pre seba a na piedestáli. Páčim sa sama sebe taká, tak akoby som sa nemohla iným 😊? Veď to je fakt, zákon, fyzika príťažlivosti. Najkrajšie na tom je to krásne oslobodzujúce vedomie, že ak sa niekomu nepáčim, ehm... tam sú dvere 😊 Páči sa 😊
Netuším, čo ma čaká, ale minimálne sa z toho črtá dosť crazy jazda 😊, why not?
Podala si so životom ruku na znak mieru,
Uznali, že pravdepodobne dozrel ich čas.
Veď už skoro zaplátala tú nezaplátateľnú dieru,
A v tom začula z hĺbky svojho srdca tichý hlas...
Komentáre
Všetko najlepšie k meninám
Vonku je už lepšie. Ale stále sa to môže „zvrtnúť.“ Viem, že sa opakujem, ale dajte na seba pozor. Svet by bol bez Vás naozaj omnoho smutnejší a škaredší!
VĎAKA
Len by som chcela, že...som štastná a spokojná a môj život mi po prvýkrát dáva zmysel... pretože nemám očakávania, túžby, sny, ambície,... ľúbim ho taký aký je v túto chvíľu. A o túto konkrétnu ste sa postarali Vy 🙂
Áno, myslím.
Bude to znieť asi divne, ale už ste navždy mojou súčasťou. Je to jedna z mála skutočností, ktorou som si celkom istý.
Áno, myslím. Zbytočne by to bolo zapierať, aj tak to viete. Dokonca aj v „bežnom živote,“ keď napríklad kontrolujem sám seba, ako sa správam. Koľko priestoru zaberá moje ego a či je tam dosť miesta aj pre niekoho iného/iných, napríklad...
„Sranda“ je, že niektorí reagujú vcelku podráždene na to, že som „nejaký iný...“
„potešili ste ma. Ani neviete ako“
Presne toto isté na mojej strane. Už bolo po polnoci, keď som neveriacky pozeral na to, že ste odpísala v taký deň a o 22:30. Čakal by som, že budete mať iné starosti... Ani som nebol schopný odpísať, bál som sa, že budem moc emotívny... Samozrejme si neskutočne vážim, že ste si našla na mňa čas!
Nehľadajte dôvod
Som na vás veľmi hrdá, že sa postupnými krokmi posúvate. Že môžem
byť súčasťou vašej cesty. Verím, že tú energiu mi vraciate tak, ako ju ja vkladám sem pre seba, pre vás, pre všetkých 🙂
Mám v pláne rozoberať neuveriteľnú knižku. Určite len útržky a postupne. Je malá a tenká, ale myšlienky v nej sú obsiahle ako niekoľkotisíc stranová kniha. Nedá sa uchopiť na prvýkrát, ani na druhý, lebo to, čo dal autor do tej knižky je ako sto a jedno oproti slovám odo mňa. Najlepšie na nej je, že sa dá čítať znova a znova. Vždy si z nej zoberiete niečo iné lebo vždy ju budete čítať v inej fáze života.
Špeciálne vám prezradím dopredu titul - Anthony de Mello - Bdelosť/Awareness.
Ak sa vám ju ešte podarí zohnať, bude to jedna z najlepších investícii aké urobíte, lebo ten obsah je aspoň pre mňa nevyčísliteľný ♥️
A scar
„je ako sto a jedno oproti slovám odo mňa“
Tu si pri všetkej úcte dovolím nesúhlasiť, alebo teda minimálne vážne pochybovať. Už som to tu písal. Ste jediná, ktorá so mnou dokázala „pohnúť.“ Tú vetu o egu ste do mňa vypálila žeravým železom. Mám vo svojom vnútri minimálne centimeter hlbokú jazvu. Celé mesiace som nechápal, ako môžem mať tak intenzívne pocity ku žene, ktorá mi tak neskutočne „ubližuje.“ Veľmi dlho mi trvalo, kým som pochopil, že to bolo liečenie. Síce šokom, ale liečenie.
Máte nado mnou neskutočnú moc. A už sa ani nesnažím pochopiť, kde ju beriete. Možno si poviete, veď to je jasné, nič nového pod slnkom. Áno, súhlasím, nič nového pod slnkom. Lenže potom to čo som zažil v minulosti nebolo „NIČ.“ Ono to vlastne len dokazuje, že som celý život bol tak nejako mimo...
You step outside of yourself
Tento pocit som mal od samého začiatku, ako som sem prišiel. Len to moja doteraz viac technicky založená hlava tvrdošijne odmietala uznať.
„Ak sa vám ju ešte podarí zohnať, bude to jedna z najlepších investícii aké urobíte, lebo ten obsah je aspoň pre mňa nevyčísliteľný“
Súhlasím, tých necelých desať dolárov je naozaj minimálna cena. Knihu som prečítal zatiaľ len raz a to len do polovice. Zažívam teraz „obdobie opúšťania sa,“ a takú silnú „kávu“ si musím dávkovať pomaly.
Ale dve veci ma trafili okamžite:
1/ Celý život spím a vlastne sa ani nechcem zobudiť. A keď sa zobudím, tak to bolí... Tak toto pasuje absolútne!! Toto môžem podpísať kľudne vlastnou krvou. Nedá sa ani popísať, ako to bolí...
2/ „Vystúpiť zo seba“ a pozorovať sa, ako by to bol niekto cudzí. Neviem či sa mám smiať, alebo plakať, keď sa pozerám na toho DEBILA. Ako zase myslí na to, čo urobil a nemal, a čo mal a neurobil. A samozrejme na to, čo by teraz chcel urobiť a dobre vie, že nemôže. Nemôže, pretože vzhľadom na to v akom je stave, by to nemalo ani teoretickú šancu...
A čerešnička na torte na koniec: “…they marry in their sleep…”
Poviem Vám, poriadne mi „nakladáte...“
Vedela som
Je pravda, že to uvedomenie si skutočnosti je ako guľka do hlavy, ale nechajte tomu čas. To vyslobodenie príde. A nebude to také ako si predstavujete, ale oveľa oveľa lepšie.
Ktokoľvek, kto tú knihu prečíta za pár hodín nemohol pochopiť jej podstatu - podstatu seba. Ani len vlastné meno nás nedefinuje. Je to tak všetko nedôležité. Všetky vaše útrapy, bolesti, sklamania sú len váš vykonštruovaný svet. To nie je realita. Skúste sa naozaj pozorovať a všetky tie pocity, emócie nechajte preletieť. Nie sú skutočné, nie sú VY.
Čítam ďalšiu krásnu knihu, ešte nemôžem hovoriť dopredu, ale zatiaľ veľmi dobré čítanie. Príde čas a poviem vám viac.
Držte sa, ďakujte, žite s pokorou každú stotinu vášho života.
Hlavu hore. Kiežby sa každý takto snažil o to, aby dosiahol prebudenie 😉
If you understood them, they’d change.
To sebapozorovanie je výborná „medecína“ na to, keď mi dôjde energia a nie som schopný sa sústrediť. Vtedy začne myseľ „poletovať“ kde-kade a to je skoro vždy malér. Predtým som si s tým nijako nevedel rady. Teraz viem, že to mám len pozorovať, nehodnotiť a ani nepotláčať. A hlavne sa s tým nestotožňovať/neidentifikovať.
Samozrejme, že to je len malý zlomok z toho veľkého celku. A mám stále hodne ďaleko, aby som to nejako rozumne „uchopil.“ Ale už len táto jedna kapitola rozhodne stojí za to...
“Clouds come and go: some of them are black and some white, some of them are large, others small. If we want to follow the analogy, you would be the sky, observing the clouds. You are a passive, detached observer. That’s shocking, particularly to someone in the Western culture. You’re not interfering. Don’t interfere. Don’t “fix” anything. Watch! Observe!”
“The trouble with people is that they’re busy fixing things they don’t even understand. We’re always fixing things, aren’t we? It never strikes us that things don’t need to be fixed. They really don’t. This is a great illumination. They need to be understood. If you understood them, they’d change.”
„Verím, že tú energiu mi vraciate...“
Ste naozaj veľmi milá... Prial by som si, aby to bola pravda aspoň pre jednu tisícinu z toho, čo beriem ja!!
Dobrú noc!
Ži a nechaj žiť
O rok a pol neskôr keď som ju zobrala do rúk druhýkrát, tak to bolo s nutkavým pocitom. Niečo ma k nej ťahalo aj napriek tomu, že som si kúpila xy nových kníh. Pochopila som prečo. Tie úryvky, ktoré citujete mi otvorili oči, myseľ a srdce. Už niekoľkokrát mi pomohli sa odosobniť, neriešiť čo bolo, nezamýšľať sa nad budúcnosťou. Už toľkokrát ma odvtedy uchránili pred banálnymi konfliktami. Vďaka nim si užívam čo bude DNES, v túto chvíľu. Netrápim sa, neočakávam som vďačná a vedomá, že spoločenské rovnice sú zostavené zo smiešnych vzorcov, ktoré vytvorili spiaci ľudia pre spiacich ľudí.
Najviac ma dostáva uvedomenie, že jediný kto vám dokáže dať všetko ste VY sám. To je to, čo je jediné podstatné a pre mňa už konečne uchopiteľné.
Bude to znieť trochu drsne, ale myslím si, že nie každý je v tomto živote pripravený na túto cestu šťastia. Ale o tom je karma a karmické očistenia, všakže?
ADDICTIVE LOVE
Toto je podľa mňa jeden z prvých benefitov, ktorý sa z knihy dá získať. Keď sa začnem „motať“ v minulosti, tak sa pozriem z okna a vyberiem si nejakého človeka. Predstavím si, že som to ja a poviem si: „Pozri na Joža, čo zas vystrája.“ Len sa pozerám, nesnažím sa to potlačiť. A hlavne sa snažím neangažovať sa v tom. Po chvíli to zmizne...
Viem, že v knihe sa píše, že to zmizne, keď to pochopím. Ale na to ešte nemám. Nedokážem to pochopiť, aspoň zatiaľ. Možno Vám to príde ako taká škôlkarská metóda, ale neskutočne mi pomáha udržať sa v prítomnom okamihu.
„Nebola som na ňu úplne pripravená.“
Myslím si, že to je cesta na celý život. Nikdy nebudem úplne zobudený, ale už aspoň „nechrápem“ tak, že sa trasie celý dom...
„Najviac ma dostáva uvedomenie, že jediný kto vám dokáže dať všetko ste VY sám.“
Toto je podľa mňa veľmi ťažko uveriteľný/uchopiteľný a hlavne „realizovateľný“ koncept najmä pre mužov. Teda, keď hovorím z vlastnej skúsenosti! Bol som presne ten, kto bol závislý od iných. Závislý na partnerke... Ja tomu hovorím, že som ju chcel „vlastniť.“ Nasledujúce vety na mňa úplne presne pasovali:
“How can you love people when you need people? You can only use them.”
“If I need you to make me happy, I’ve got to use you, I’ve got to manipulate you, I’ve got to find ways and means of winning you. I cannot let you be free.”
Nehovorím, že už som lepší, lebo to by musela ukázať až reálna prax, ak teda nejaká ešte niekedy bude. Ale aspoň teoreticky to už trochu chápem. A aj to už je podľa mňa pokrok, kam sa hromada chlapov nikdy nedostane.
Či som šťastný, alebo nešťastný nemôže záležať na nikom inom okrem mňa... Ľahko sa to povie, ale realizácia už nie je tak jednoduchá...
“I can only love people when I have emptied my life of people. When I die to the need for people, then I’m right in the desert.”
“In the beginning it feels awful, it feels lonely, but if you can take it for a while, you’ll suddenly discover that it isn’t lonely at all. It is solitude, it is aloneness, and the desert begins to flower. Then at last you’ll know what love is, what God is, what reality is.”
THE DEATH OF ME
„...nie každý je v tomto živote pripravený na túto cestu šťastia.“
Neviem, či som pripravený. Bolo by nesmierne arogantné odo mňa tvrdiť, že áno. Ale jedno viem určite: Už sa nikdy nevrátim do toho predchádzajúceho „pekla.“ Zmenila ste ma a to navždy!
Lesson 1: Learn to live with yourself
Nemôžete naplno a nezištne ľúbiť niekoho iného pokiaľ naplno a nezištne neľúbite sám seba.
Ďakujte každý deň svojmu telu, duši za všetko čo pre vás robia, ako vás podržia vždy keď je zle. Ak máte aj nedostatky, ktoré intenzívne vnímate a obťažujú Vás, pozerajte sa ne ako na výzvy. Alebo ich pretvorte na Vaše prednosti. Ste to Vy. Vy. Vy. Negatívne emócie nie sú real. Je to len vo Vašej hlave. Nie v mojej, ani susedovej. Iba vo Vašej.
Keď si predstavím koľkokrát som riešila, či niečo čo som povedala nebolo trápne alebo či si partner všimol tú vyrážku čo sa mi urobila cez noc... banality, blbosti. Som to ja, je to súčasť mňa a niektoré veci nejdú ovplyvniť, dajú sa iba zmierniť, maximálne ich riešiť následne. Ale som to proste ja. A mňa ľúbiť celý svet bude preto, lebo som ten svet šialene ľúbim aj ja.
Som tu sama pre seba a všetky vonkajšie krásne veci si nechávam k sebe s radosťou pripúšťať, ale nepredstavujú pre mňa MUST HAVE. Keď nebudú, nevadí, stále mám po boku najúžasnejšiu osobu, kamarátku, lásku na svete - SEBA SAMÚ.
A všetky zlé veci, nie sú v skutočnosti zlé. Len človek ich ako zlé vníma, lebo však spoločnosť... ak mi nepasujú do môjho života, nechám ich preletieť popri mne. Mozog automaticky všetky neúsmevné spomienky potláča, vymazáva preto aj keď sa s niekým rozídeme po čase ani nevieme prečo sme sa s daným človekom rozišli, lebo veď bol taký úžasný...ehm...áno, bol, ale nie pre vás a nie v tom danom čase a priestore.
Je to prirodzená obranyschopnosť človeka aby mohol žiť a bojovať v tomto "pekle" ďalej (peklo - život na Zemi). Veď ako hovorí Katka Knechtová v pesničke "Zmier":
Sú roky a dni
Len zopár chvíľ
Zasvieti v nich
Tých pár jasných chvíľ
ťa presvedčí
Aby si žil
Zdá sa, že to stačí
"To, čo neovplyvním
Na to si musím zvykať
A to, čo vinním,
Viem, že dlho nepotrvá
Zdá sa, že sa stačí na to nadýchnuť
Zdá sa, že to stačí celé stráviť
Zdá sa, že postačí šetriť čistý vzduch
Zdá sa, že sa to oplatí
The present moment.
Krásne ste to zhrnula. Tak, ako to viete len Vy. A to na mňa vždy zaberá. Vždy...
A čo je tiež ešte dôležité, tú knihu ste „vytiahla“ v pravú chvíľu. Ešte pred pár mesiacmi by mi bola k ničomu. Teraz už z nej dokážem zhodnotiť aspoň pár percent a verím, že sa to časom bude zlepšovať.
Som plný emócii, ale nedokážem ich momentálne zmysluplne sformulovať do slov. Musí sa to všetko vo mne trochu utriasť...
Dobrú noc!
Who am I?
Na inom mieste ste tu napísala: „...že mi až behá mráz po chrbte...“ Tak mne behá aj teraz, keď si na to spomeniem. Bol to najsilnejší „Aha“ moment v mojom živote. Predtým by ma takáto otázka nikdy nebola napadla. Nikdy!!
Rozbila ste ma na miliardu malých kúsočkov. Tak, ako keď šmaríš niečo z porcelánu celou silou o zem. A teraz ma pomaly, krok po kroku, skladáte naspäť.
Najskôr sa musím všetkého vzdať...
With love J.