Istý čas som si myslela, že "nepísanie" je takmer vždy ovplyvnené akoukoľvek toxicitou, ktorá z vás vyciciava všetko čo vás baví, utláča do pozadia vašu sebakoncentráciu a sebapoznanie. Najmä vtedy ak vás písanie skutočne napĺňa. No naopak to môže byť aj preto, že investujete všetku energiu do seba a do svojho šťastia. Iste, mrzí ma, že som to tu trochu zanedbala, no dôležité je, že som presne tam, kde mám byť. Sama so sebou v poriadku a láske.
Je potrebné povedať, že som sa na to úplne nevykašlala. Píšem si už 3 a pól roka fyzický denník. Fú, 3 a pól roka materiálu. Bude z toho raz kniha? Uvidíme. Chcela by som.
Každopádne, zaujímavé na každodennom písaní je, že niekedy máte chvíľu sa zamyslieť, vypisujete všetky svoje pocity, analyzujete určitý moment a zrazu ste na konci stránky, pri tom viete, že to z daného dňa nie je zďaleka všetko. Inokedy píšete mechanicky, lebo nemáte čas, náladu, len opíšete deň ako šiel, žiadna hlbšia myšlienka, slovosled šiel na prázdniny a sem tam aj rozdelíte slovo tak, že slovenčinárke zo ZŠ sa isto musí štikútať. Ono o nič nejde, A ČO? Je to vaše veľdielo, AVŠAK moment kedy sa vám štikúta samému, kedy len krútite hlavou nad tým, čo ste kedy napísali nastáva vtedy, keď sa vraciate späť v čase. Niekedy to robím. Sem-tam mi napadne si zobrať starý denník, nalistovať aktuálny deň v danom roku a prečítať si o čom som rozmýšľala, kde som bola a čo som riešila rok-dva vzad. Vždy je to mierny šok. Toto som písala skutočne ja? Sú toto ozaj moje myšlienky? Je priam fascinujúce ako sa vám dokážu zdať vaše vlastné slova, vyjadrenia, formulácie a pocity cudzie.
Čo cítim?
- údiv
- hrdosť
- pokrok
- pobavenie
- niekedy aj minulú bolesť
- pri niektorých slovách sa aj červenám
- keby toto bol čítal niekto kto má osobne pozná, tak ehm...
Koniec-koncov... aj tak je to len a len vaša osobná psychoanalýza, váš vlastný krok k sebarozvoju, vaša jedinečná spomienka.
Uchovávajme si svoje spomienky, aj tie nie najpríjemnejšie. Ten spätný ťah v podobe vrátenia sa v čase je zakaždým plný farebnosti a svetla. Oceníte to, sľubujem.
z
Vaša,
L.
Komentáre