No ale určite sa už pýtate, prečo taký zvláštny názov článku. 3 roky? Aké? Výborná otázka! No predsa 2017/2018/2019. Rada by som si o nich čo-to málo prečítala. Žiaľ, podľa delenia článkov, z týchto troch rokov neexistuje ani jeden jediný! Oooo pardooon, z 2019 AŽ JEDEN :-D
Mne osobne nebolo treba vysvetlenie prečo tomu tak bolo. Odpoveď je úplne jednoduchá a jasná. Stratila som sa. Stratila som samu seba - svoje koníčky, pôvab, šarm, iskru v očiach. Ľudia, ja neviem ako je to možné, ale tak, ako som bola tie tri roky (slušne povedané) v riti, tak to by nepredpovedal ani sám Nostradamus. Riadená sebadeštrukcia. A kvôli čomu? Láske? Haló?
Ja však verím, že som touto tvrdou skúškou musela prejsť. Proste musela, inak by ma to postretlo neskôr v oveľa nevhodnejšiu dobu. A tadaaaaa, PREŠLA SOM skúškou dospelosti (žiadna maturita v 18tich! Klamú vám :-D)! Podľa mňa si zaslúžim vystavať minimálne bronzovú sochu dakde vedľa Dankovej zástavy :-D Toto miesto som si nevybarala náhodou. Totižto potrebujem preventívny prísun bleskov v prípade, že by som sa zase chcela dobrovoľne zrútiť do podobných shits :-D
Nemyslite si, že niečo ľutujem. Ani jeden jediný okamih. Bola to veľká škola sebapoznávania. Dozvedela som sa, kam až dokážem zájsť pre niečo, v čo verím. Mala som šťastie v nešťastí, že som spoznala takého bojovníka ako som ja, aj keď si niekedy vravím, že bodaj by to niektorý z nás vzdal už oveľa skôr. Toľko trápenia by sme si ušetrili...
Nech to trvalo akokoľvek dlho, presne takto to malo byť. Mali sme si prejsť všetkými fázami. A o takýchto sa skutočne nikde nepíše a ani v škole vás na ne nepripravia. Som však veľmi vďačná za ten neskutočne vyčerpávajúci, no zároveň krásny boj (pche, aká irónia, čo?).
Tou, ktorou som dnes, som aj vďaka tejto časti života a naučila som sa, že pred seba už nikdy nikoho nevpustím. Proste žiadne predbiehanie akceptovať nebudem :-D Nech sa páči, tam je koniec rady, vyčkaj si ju, ako ostatní :-D. Veď to ja som predsa tá, ktorá si to aj tak všetko nakoniec odnesie a pocíti popáleniny na vlastnej koži. A to už nechcem. Bolia. Taktiež som jediná, ktorá dokáže sama sebe dopriať všetko to, pre čo sa SAMA rozhodne.
Áno milí moji, je to len o nás, o našich rozhodnutiach - kde chceme žiť, čo chceme aby nás živilo, s kým sa rozhodneme tráviť čas, či schudneme, alebo ostaneme obézni, je to len a len o tom ako každé ráno prídeme k rozhodnutiu, ako chceme žiť. Zamyslite sa na chvíľu. Aké jednoduché, však?
Po čom ste vždy v kútiku duše túžili? Čo ste vždy chceli robiť? Chceli ste žiť niekde inde, než kde žijete práve teraz? Chceli ste mať vždy o 5kg menej? Tak DO TOHO! Choď a neobzeraj sa späť. Veľmi dobre vieš ako na to, lebo si si to už v hlave plánoval toľkokrát.
Teším sa z mojich rozhodnutí, najmä z toho, zo včera. Už nikdy nikomu nedovolíme, aby sa nám zavŕtal do hlavy a spustil ten červenou páskou prelepený sebapochybovací spúšťač, kapišto!?
Som rada :-D
Taká múdra som v poslednom čase ako rádio :-D Ale viete čo? Takúto náladku mám fest rada!
Ešte krásny deň vám všetkým praje nekonečne premúdrená.... Lenulil 😊
...and three years later she found the Universe in her eyes again...
Komentáre