Až v momente keď prestaneme po všetkom túžiť, môžeme byť naozaj šťastní...
...a ja som sa včera rozhodla, že sa pokúsim nastaviť celé moje bytie týmto smerom. Viem, že to nie je jednoduché, inak by sme boli všetci neustále natešení ako blchy, nikto by sa s nikým nehádal, neexistovali by medziľudské problémy, ľudia by sa nerozchádzali a vo svete by existoval mier.
Včera bol pre mňa zvláštny deň, kedy som učinila posledný krok, ktorý ostával k tomu, aby som si sama pred sebou priznala realitu, ktorá mi už hodnú chvíľu krvopotne ukazuje, že už naozaj nie je cesty späť. Snaží sa mi deň čo deň trpezlivo vysvetliť, že musím začať žiť odznova bez planých nádejí. Chúďa realita, koľkokrát ma priam kopala do zadku, aby som si konečne uvedomila, že už proste nedokážeme surfovať bez zaváhania na tej istej vlne... tobôž nie na tej istej doske... aspoň teraz nie. Som odhodlaná jej to odčiniť tým, že privítam každý prítomný okamžik s otvorenou náručou, pretože v týchto ťažkých časoch je každý deň skúškou či vytrváme. Som pripravená začať ľúbiť život taký aký je. Ruiny, ktoré si so sebou nesiem sú mojim poznaním. Sú neodlučiteľnou súčasťou cesty každého z nás a nemali by sa brať ako bremeno, ale ako dar.
Asi všeobecne platí pravidlo, že keď otvoríme myseľ a necháme doň vniknúť vesmír, v tej chvíli si k sebe pritiahneme niekoho, kto vám chce pomôcť v uvedomení si, že na vás niekomu záleží, túži po vašej spoločnosti a dá vám najavo vašu výnimočnosť ak sa náhodou stane, že o nej začnete pochybovať. Je zaujímavé ako vie život všetko krásne vybalansovať. Najmä je potrebné so sebou stále nosiť lásku v srdci a aj keď je čas povedať zbohom, povedzme to s pokorou nech sa na neho akokoľvek veľmi hneváme. Treba si uvedomiť, že práve to bolo nevyhnutnou súčasťou tej cesty, ktorá nás doviedla k tomu, kým sme dnes.
Keby som mohla mať iba jedno prianie, želala by som si, aby som jedného dňa bola schopná milovať celý svet.
Komentáre
Krásny príspevok
Prvý krát všetko prečítané
Good job
Vzhľadom na to, že článok vyžaduje čas, dôvod, podnet a prieskum, písať sa dá niekedy veľa a niekedy pomenej. Každopádne už onedlho sa chystám zanechať ďalší kúsok z môjho "inner space" na tejto zahrabanej platforme :-P
Ďakujem Ti za odpoveď.
Až v momente keď prestaneme po všetkom túžiť, môžeme byť naozaj šťastní ... Ja by som ešte dodal: Zabudnúť na to čo chcem a myslieť na to, čo si zaslúžim ... A ak mám byť úprimný, tak si asi nezaslúžim už vôbec nič. Možno škvariť sa v pekle ... Takže s tým novým začiatkom to bude pre mňa veľmi ťažké ...
Inner space
Duša
INNER SPACE
DUŠA
DUŠA
DUŠA
INNER SPACE
INNER SPACE
INNER SPACE